Témy rozvojového vzdelávania a ich výber často súvisí so zameraním jednotlivých organizácií, ktoré ním zaoberajú. Tie, ktoré ponúkame sa snažia komplexne pokryť problematiku rozvojového vzdelávania.

Demografický vývoj vo svete

Priemyselná revolúcia v 19. storočí a najmä vedecko-technická revolúcia v 20. storočí viedli k obrovskému nárastu populácie. Výrazne sa znížila celková miera úmrtnosti, poklesla úmrtnosť novorodencov, zlepšil sa zdravotný stav obyvateľstva, atď. V roku 1804 žila podľa OSN na svete jedna miliarda obyvateľov, v roku 1927 to už boli dve miliardy, v roku 1960 tri, v roku 1974 miliardy štyri, v roku 1987 pät miliárd a od roku 1999 je na svete už vyše šesť miliárd ľudí. Na začiatku tretieho tisícročia predstavuje populačný vývoj jeden z hlavných globálnych problémov ľudstva. S rastom populácie súvisia ekonomické, politické, sociálne, kultúrne či environmentálne problémy. Vo svete sú tiež veľké nerovnosti v kvalite života medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami. Podľa demografických prognóz sa v roku 2050 zvýši počet obyvateľov planéty z terajších približne 6,6 miliárd na približne 9 miliárd, pričom prevažná väčšina tohto prírastku sa bude týkať rozvojových krajín.

Zdroj: www.rozvojovevzdelavanie.sk
Viac informácií k danej téme na stránke zdroja: www.rozvojovka.cz/odbortext.php?co=gp&id=14

Menšiny, utečenci a migrácia

Menšiny sú chránené právnymi poriadkami jednotlivých štátov i medzinárodným právom, napriek tomu sú často vystavované diskriminácii. Utečenci a migráciasú jednou z dôležitých tém, ktorá sa nás bezprostredne dotýka. V rámci rozvojového vzdelávania sa kladie dôraz nielen na samotný fakt migrácie, ale aj na príčiny a následky migrácie (ekonomické, politické, demografické, ekologické a psychologické). V súčasnosti je na svete odhadom takmer 200 miliónov migrantov. S nelegálnou migráciou je tento údaj niekoľkonásobne vyšší.

Zdroj: www.rozvojovevzdelavanie.sk
Viac informácií k danej téme na stránke zdroja: www.saske.sk/cas/1-2004/somorova-std.html

Xenofóbia a diskriminácia vs. toleranica a multikulturalizmus

Xenofóbia a rôzne formy diskriminácie (rasizmus, antisemitizmus, náboženská a etnická diskriminácia) sú častým zdrojom porušovania ľudských práv, násilia a konfliktov v súčasnom svete. Strach a nenávisť bez prihliadnutia k racionálnym a objektívnym faktom tak spôsobuje, že niektorí ľudia vnímajú svet cez zjednodušené vykonštruované obrazy a myšlienky. K riešeniu problémov spojených so xenofóbiou a diskrimináciou prispieva rozvojové vzdelávanie okrem iného i výchovou k tolerancii.
Multikulturalizmus je koncept, ktorý hovorí o formách spolužitia rôznych sociokultúrnych skupín vedľa seba. Je predmetom multikultúrneho (resp. interkultúrneho) vzdelávania, pod ktoré spadajú témy ako tolerancia, stereotypy, xenofóbia, rôzne formy diskriminácie - rasizmus, etnická a náboženská neznášanlivosť. Toleranciu chápeme ako duchovný postoj (individuálny alebo kolektívny), ktorý každému dáva slobodu vyjadrovať názory a postoje, odlišné od názorov druhých.

Zdroj: www.rozvojovevzdelavanie.sk
Viac informácií k danej téme na stránke zdroja: www.varianty.cz/notions.php alebo eycb.coe.int/compass/en/chapter_5/5_4.html

Vojnové konflikty a terorizmus

Od konca studenej vojny, ktorá trvala takmer pol storočia sa na svete vynorili opäť mnohé typy konfliktov a ozbrojených stretov v rámci štátov, na medzinárodnej i globálnej úrovni. Súčasné vojnové konflikty sú často zapríčinené kombináciou viacerých faktorov, ktorými sú boj o moc, zosilnenie náboženského a etnického napätia a túžby po ovládnutí zdrojov bohatstva, najčastejšie nerastných surovín. Významou príčinou konfliktov teda naďalej ostávajú ekonomické dôvody, často rafinovane ukryté za veľké slová a idey. V poslednom desaťročí je alarmujúcim typ konfliktu, ktorý sa tentokrát objavuje nielen na národnej, medzinárodnej ale i globálnej úrovni - terorizmus. Najmä terorizmus ale i ostatné vojové konflikty poukazujú na potrebu riešenia ich príčin a následkov v rámci jednotného sveta. Tomu sa venuje i rozvojové vzdelávanie výchovu k tolerantnej, empatickej spoločnosti túžiacej po živote v mieri.

Zdroj: www.rozvojovevzdelavanie.sk
Viac informácií k danej téme na stránke zdroja: eycb.coe.int/compass/en/chapter_5/5_12.html alebo www.rozvojovka.cz/odbortext.php?co=gp&id=21

Ľudské práva

Ľudské práva

Ľudské práva a rozvoj sú úzko prepojené kategórie. Oba koncepty sa snažia presadzovať a ochraňovať ľudskú slobodu, ktorá umožňuje žiť ľuďom život podľa ich predstáv. OSN v decembri roku 1948 prijalo a vyhlásilo Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, v roku 1986 ustanovuje právo na rozvoj ako jedno zo základných ľudských práv. Boj proti porušovaniu ľudských práv je základnou podmienkou ľudského rozvoja. Myšlienka ľudských práv však nie je vo všetkých krajinách prijímaná ako samozrejmosť a tak dochádza k ich častému porušovaniu a popieraniu.

Práva detí

Hrubým odhadom dnes žijú na svete približne 2 miliarady detí, 79 miliónov v súčasnej Európskej Únii. V roku 1989 prijalo OSN Dohovor o právach dieťaťa(Convention on the Rights of the Child - CRC), ktorý bol ratifikovaný všetkými krajinami okrem USA a Somálska. Tento dohovor je medzníkom v histórii práv dieťaťa a je prvým nevyhnutným medzinárodným nástrojom, ktorý ich má zabezpečovať a chrániť. Skutočnosť však napriek tomu ukazuje, že práva detí sú výrazne porušované vo väčšine krajín sveta. Rozvojové vzdelávanie sa venuje taktiež témam akými sú detská práca a detskí vojaci. Deti a mládež sú zároveň prioritnou cieľovou skupinou rozvojového vzdelávania.

Práva žien

Práva žien a dievčat, chápané ako integrálna, nescudziteľná a neoddeliteľná súčasť univerzálnych ľudských práv. Príkladom potreby diverzifikovanejšieho prístupu k ľudským právam sa stali aj ženské práva. Osobitná zraniteľnosť žien spočíva spravidla v ich rodovej role, schopnosti rodiť, sexualite a v neplatenej práci žien v rodine.Vďaka neustálemu tlaku ženských organizácií bola v roku 1993 na Všeobecnej konferencii o ľudských právach OSN vo Viedni po prvý raz deklarovaná zásada „ľudské práva sú aj ženské práva“ a práva žien boli vyhlásené za oblasť s osobitnou prioritou. Rozšírenie tohto princípu predstavuje Pekinská Akčná platforma, ktorá stanovila ako hlavný cieľ rodovú rovnosť a určila 12 problematických oblastí (ženy a chudoba, vzdelávanie žien a príprava na povolanie, ženy a zdravie, násilie na ženách, ženy a ozbrojené konflikty, ženy a hospodárstvo, ženy v mocenských a rozhodovacích štruktúrach, inštitucionálne mechanizmy na zlepšenie života a postavenia žien, ľudské práva žien, ženy a médiá, ženy a životné prostredie, ženy v detstve a dospievaní).

Zdroj: www.rozvojovevzdelavanie.sk
Viac informácií k danej téme na stránke zdroja: www.unicef.sk/prava-deti alebo eycb.coe.int/compass/en/chapter_5/5_1.html alebo glosar.aspekt.sk/default.aspx?ami=1&smi=1&vid=142

Demokracia a občianska spoločnosť

Demokracia je často definovaná ako "vláda ľudu". Na začiatku 21. storočia však existujú celkom opodstatnené obavy o súčasnom stave a budúcnosti demokracie. Väčšina z nich vyplýva z výrazného poklesu volebnej účasti, ktorý naznačuje na nedostatok záujmu a angažovanosti zo strany občanov. Tým sa narúša demokratický proces v mnohých ohľadoch jeho doterajšieho ponímania a fungovania. Táto "kríza demokracie" sa stáva novodobým problémom ľudstva.
Väčšina súčasných diskusií týkajúcich sa občianskej spoločnostisa zameriava na otázky narastajúcej občianskej angažovanosti a participácie (najmä zo strany občianskych združení a neziskových organizácií) v procesoch demokratickej spoločnosti. S rastúcim uvedomením si skutočnosti, že pravidelné občianske voľby a samotný volebný systém sú nedostatočné pre adekvátne fungovanie demokracie, či už z pohľadu volených "zástupcov ľudu" a ich prístupu k zodpovednosti počas zvoleného obdobia alebo z rastúceho pocitu bezmocnosti medzi bežnými občanmi. Navyše, samotné volebné zvyky spôsobujú u obyvateľstva určitý stupeň politickej apatie, čo vážne narúša efektívne fungovanie demokracie.

Zdroj: www.rozvojovevzdelavanie.sk
Viac informácií k danej téme na stránke zdroja: eycb.coe.int/compass/en/chapter_5/5_3.html

Humanitárna a rozvojová pomoc

Príklady mocenskej a ekonomickej nerovnosti nachádzame v dejinách už od staroveku, súčasná situácia je však výnimočná svojimi globálnymi dimenziami. Nerovnováha charakterizujúcí súčasný svet je výsledkom dlhého historického vývoja, kolonializmu, dekolonizácie, studenej vojny, fungovania medzinárodného a svetového obchodu i niektorých procesov globalizácie, ktoré privideli mnohé krajiny do závislosti na zahraničnej pomoci.
Humanitárna pomoc predstavuje vo svojej modernej podobe predovšetkým okamžitú reakciu na katastrofu zapríčinenú prírodnými procesmi alebo ľuďmi. Rozvojová spolupráca zameriava svoju pozornosť na širšie témy, akými sú ekonomické, sociálne a kultúrne nerovnosti medzi rôznymi regiónmi dnešného sveta, najmä medzi tzv. Severom a Juhom. Najvýznamnejším cieľom rozvojovej spolupráce je znížiť počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe. Rozvojové vzdelávanie pristupuje k tejto pomoci a spolupráci v oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu, s presahom k ativitám viažúcim sa priamo na rozvojovú spoluprácu alebo humanitárnu pomoc.

Zdroj: www.rozvojovevzdelavanie.sk

Svetový obchod a dlh

Prepájanie trhov, globálny obeh informácií, tovarov a financií, presúvanie kapitálu z jedného kontinentu na druhý, hľadanie najvýhodnejších podmienok pre výrobu na celom svete, prevážanie surovín a výrobkov z jedného konca sveta na druhý, to všetko charakterizuje svetový obchod, ktorý významne ovplyvňuje rozvoj jednotlivých krajín a oblastí.
Jedným z najpálčivejších problémov, ktorý sužuje málo rozvinuté krajiny, je astronomická zadĺženosť. Dlhy ohrozujú samotnú existenciu mnohých štátov a ich obyvateľov uvrhujú do stále väčšej chudoby. Nedostatok kapitálu prameniaci z dlhov nie len znemožňuje akýkoľvek ekonomický rozvoj, ale zároveň obmedzuje prístup obyvateľov k vzdelaniu a k základným životným potrebám.

Zdroj: www.rozvojovevzdelavanie.sk
Viac informácií k danej téme na stránke zdroja: www.rozvojovka.cz/odbortext.php?co=gp&id=20 alebo www.rozvojovka.cz/odbortext.php?co=gp&id=19

Chudoba a hlad

Diskusia o nerovnosti a rozvoji idú v posledných desaťročiach ruka v ruke. Stále viac sa debatuje o príčinách nerovnosti v ekonomickom i sociálnom vývoji na svete, ktorý je podľa rôznych kritérií rozdeľovaný na bohatý Sever a chudobný Juh alebo na rozvinuté a rozvojové krajiny. Chudobaje veľmi komplexný a zložitý pojem. V súčasnosti sa vo všetkých svojich podobách považuje za jeden z najväčších problémov globalizovaného sveta. Medzinárodné spoločenstvo ju stále intenzívnejšie vníma ako fenomén, ktorý je potrebné odstrániť, respektíve zmierniť jeho dopady, pokiaľ sa má zaistiť spoločenský rozvoj a zároveň tak predísť ďalšiemu rozširovaniu negatívnych a celosvetovo nebezpečných javov (rast kriminality, HIV/AIDS, konflikty, medzinárodný terorizmus). Za dimenzie chudoby sa dnes považuje zdravie, vzdelanie, prístup k službám, infraštruktúra, bezpečnosť a sociálne vylúčenie.

Zdroj: www.rozvojovevzdelavanie.sk
Viac informácií k danej téme na stránke zdroja: www.rozvojovka.cz/odbortext.php?co=gp&id=15 alebo eycb.coe.int/compass/en/chapter_5/5_13.html

Fair trade

Fair trade alebo spravodlivý obchod je alternatívou k bežnému medzinárodnému obchodu. Snaží sa zlepšiť životné podmienky vylúčených a znevýhodnených výrobcov z rozvojových zemí v rámci konceptu udržateľného rozvoja. Pri nákupe a vývoze sa dbá na to, aby výrobca, vývozca a konečný predajca boli v rovnocennom postavení a o zisk sa delili spravodlivo. Spravodlivý obchod napomáha zvyšovaniu životnej úrovne komunít, ktoré sa ho zúčastňujú, a podľa jeho tvorcov a zástancov tak umožňuje ľuďom z bohatších krajín pomáhať vlastnou uvedomelou spotrebou k udržateľnému rozvoju v menej rozvinutých krajinách. Existencia spravodlivého obchodu zvyšuje všeobecné povedomie o problémoch výroby v rozvojových krajinách a vedie tak i veľké firmy k väčšej pozornosti v etike svojho podnikania. V praxi funguje spravodlivý obchod tak, že takto vzniknuté výrobky nesú logo "Fair trade", na ktorého základe sa môžu zákazníci rozhodnúť pre jeho kúpu. Spravodlivý obchod dnes predstavuje síce malú, ale stále rastúcu položku celosvetového obchodu: tvorí len 0,01 % jeho celkového objemu.

Zdroj: www.rozvojovevzdelavanie.sk
Viac informácií k danej téme na stránke zdroja: www.rozvojovka.cz/odbortext.php?co=gp&id=20 alebo www.jedensvet.org

Zdravie

Ľudské zdravie je kľúčovým predpokladom pre priaznivý sociálny, ekonomický i kultúrny vývoj jedincov i celej spoločnosti. Nerovnomerné rozdelenie súčasného sveta sa odráža i v oblasti zdravia a starostlivosti o neho. Zdravie ľudí v chudobých krajinách je výrazne horšie než zdravie ľudí v krajinách bohatých. Približne 75% svetovej populácie žije v rozvojových krajinách, ktoré predstavujú iba 8% svetového rhu s liečivami. Navyše tretina svetovej populácie nemá prístup ani k základným liekom. Mnohé z rozvojových krajín majú problémy so zaistením dostatočnej zdravotnej starostlivosti pre svojich obyvateľov, ktorí sú ohrozovaní rôznymi epidémiami či pandémiami. Niektorým z nich je pritom možné ľahko predchádzať. K vybraným globálnym zdravotným problémom, ktorým sa rozvojové vzdelávanie venuje, patrí najmä podvýživa, HIV/AIDS, malária a tuberkulóza.

Zdroj: www.rozvojovevzdelavanie.sk
Viac informácií k danej téme na stránke zdroja: www.rozvojovka.cz/odbortext.php?co=gp&id=17 alebo eycb.coe.int/compass/en/chapter_5/5_9.html

Životné prostredie

Životné prostredie a ľudia fungujú vo vzájomne podmienenom vzťahu: všetky ľudské aktivity vplývajú na životné prostredie a ono vplýva na ich životy. Zhoršujúci sa stav životného prostredia priamo súvisí s globálnymi problémami dnešného sveta. Mnohé z týchto problémov boli priamo vyvolané rastúcim vplyvom ľudskej populácie na globálne ekosystémy. Prejavujú sa v mnohých formách, ktoré sú globálnymi ekologickými hrozbami súčasnosti ako napríklad globálne otepľovanie, znečistenie ovzdušia - smog, úbytok (pra)lesov, znižovanie biologickej rozmanitosti, rozširovanie púští a pôdna degradácia, nedostatok pitnej vody, znečisťovanie oceánov a výlov rýb, geneticky upravené plodiny a pod. Nemôžeme tiež oddeľovať akékoľvek životné prostredie od ľudí a otázok ľudských práv, najmä tých, ktoré súvisia so sociálnou spravodlivosťou a rozvojom. K riešeniu enviromentálnych problémov prispieva koncept udržateľného rozvoja využívaný v rámci enviromentálnej výchovy a vzdelávania, i vzdelávania rozvojového. Udržateľný rozvojje definovaný ako rozvoj umožňujúci ľudstvu uspokojiť svoje potreby, bez toho, aby spôsobom svojho života narušilo práva a potreby budúcich generácií.

Zdroj: www.rozvojovevzdelavanie.sk
Viac informácií k danej téme na stránke zdroja: www.rozvojovka.cz/odbortext.php?co=gp&id=18 alebo eycb.coe.int/compass/en/chapter_5/5_6.html

Vzdelanie

V stále zložitejšom svete, ktorý sa globalizuje a technizuje vo všetkých oblastiach, dramaticky rastie úloha vzdelania ako celoživotného procesu a neformálneho vzdelávania. Nemyslí sa tým len vzdelanie vyššie, ale predovšetkým vzdelanie základné, ktoré mnohým ľuďom na svete nie je dostupné. Vzdelanie je základným predpokladom rozvoja jednotlivca i spoločnosti, či už žije v najchudobnejšej, alebo najbohatšej časti sveta. Rozvojové vzdelávanie prináša nové témy a východiská, otázky i odpovede a interaktivitu, zdôrazňuje prepojenie vzdelania a výchovy v ich presahu ku konkrétnym činom. Je to vzdelanie o živote a pre život. Súčasné vzdelávacie systémy mnohokrát doslova produkujú odborníkov, často úzko špecializovaných, ktorým však chýba komplexný pohľad na zložitosť procesov života na zemi, enviromentálne povedomie či dokonca etika.

Zdroj: www.rozvojovevzdelavanie.sk
Viac informácií k danej téme na stránke zdroja: eycb.coe.int/compass/en/chapter_5/5_5.html

Rodová rovnosť

V spoločenských vedách sa rozlišuje medzi dvoma konceptmi rozdielov medzi mužmi a ženami. Na jednej strane je to pohlavie ako súbor biologicky určených rozdielov, na strane druhej pojem gender[džendr], ktorý sa vzťahuje na spoločensky určené postavenie žien a mužov, ktoré im prislúcha na základe ich príslušnosti k biologickému pohlaviu, je to teda súbor sociálne a kultúrne daných rozdielov medzi mužmi a ženami. Rodová rola teda závisí od konkrétnych socio-ekonomických, politických a kultúrnych kontextov a je ovplyvnená ďalšími faktormi ako rasa, etnická príslušnosť, sociálne postavenie v spoločnosti, sexuálna orientácia a vek. Rodové role sú naučené a v rámci kultúr i medzi nimi sa môžu veľmi odlišovať. Na rozdiel od biologického pohlavia sa môžu zmeniť. Na základe stereotypov prisudzovaných mužom a ženám dochádza totiž často k diskriminácii, ktorá sa výrazne prejavuje najmä v mnohých rozvojových krajinách. Ženy sú mnohokrát diskriminované obmedzovaním ich prístupu k vzdelaniu, majú menšiu možnosť podielať sa na rozhodovaní o verejných veciach a sú viac postihované chudobou.

Zdroj: www.rozvojovevzdelavanie.sk
Viac informácií k danej téme na stránke zdroja: eycb.coe.int/compass/en/chapter_5/5_7.html

Globalizácia

Globalizácia je súbor mnohých rôznorodých procesov, ktoré sú vzájomne podmienené a prepojené. Tieto procesy vytvárajú, množia, rozširujú a násobia celosvetové vzájomné závislosti a výmeny a zároveň spôsobujú, že si ľudia stále viac uvedomujú vzťahy a prepojenie medzi ľuďmi i javmi blízkymi a vzdialenými. V najširšom ponímaní globalizácie môžeme povedať, že znamená rastúce prepojenie sveta vo všetkých oblastiach života ľudí. Predmetom diskusií sú pozitívne a negatívne vnímané dôsledky rôznych globalizačných procesov, ktoré sú ekonomické, sociálne, kultúrne, politické a ekologické.

Zdroj: www.rozvojovevzdelavanie.sk
Viac informácií k danej téme na stránke zdroja: www.rozvojovka.cz/odbortext.php?co=gp&id=13 alebo eycb.coe.int/compass/en/chapter_5/5_8.html

Médiá

Súčasná idea "jedného sveta" a satelitnej komunikácie zohrali kľúčovú úlohu pri určovaní globálnych i lokálnych problémov. Prvý medzinárodný satelitný systém - Intelsat - bol vypustený do obehu v roku 1965. Komunikácie "vesmírneho veku", informačné technológie a optická elektronika, dnes bežne označované ako masmédiá, poskytujú ľuďom mnohé možnosti využitia, či už vo forme mobilných telefónov alebo internetu. Tieto nástroje ďalej menia ich vnímanie, slúžia na vyjadrenie ich názorov, interakciu s ostatnými a umožňujú pochopiť zmeny a reagovať na ne. V sfére médií sa ich vývoj hodnotí ako výrazný posun - skok. Rádiu trvalo 38 rokov, kým dosiahlo 50 miliónov užívateľov, televízii 13 rokov, počítačom 16 rokov, svetovej internetovej sieti však len 4 roky. Zjednodušenie reprodukcie a prenosu spôsobili, že médiá a informácie v nich obsiahnuté sa už len ťažko dajú kontrolovať vládou či iným cenzorom. Dnešné médiá napomáhajú udržiavať občianske hnutia a prispievajú k lepšie informovanej spoločnosti. Posilňujú tiež zmysel pre globálnu solidaritu, bez ktorej by sa len ťažko formovala globálna etika. Otázne je však či obrazy ľudského utrpenia či dôkazy nespravodlivosti pomáhajú meniť svet k lepšiemu alebo robia ľudí pasívnych a chladných. Vnímanie a porozumenie médiám je teda dôležitou úlohou dneška. Treba spomenúť i negatívne javy spojené s médiami. V súčasnosti je na svete v dvadsiatich krajinách vo väzení vyše 100 novinárov, pričom mnohí ďalší položili svoje životy v boji za právo na slobodu prejavu. Problémy vznikajú i s prístupom k médiam. Ako môže komunikačná revolúcia zasiahnuť miliardy ľudí v státisícoch usadlostí rozvojového sveta bez prístupu k elektrine? Tieto krajiny sú stále chudobnými aj v oblasti výhod informačnej revolúcie. Užívatelia sú prevažne obyvatelia rozvinutých krajín a obyvatelia miest a tvoria ešte stále minoritu. Istou hrozbou je tiež manipulácia s obsahom a informáciami v médiách.

Zdroj: www.rozvojovevzdelavanie.sk
Viac informácií k danej téme na stránke zdroja: eycb.coe.int/compass/en/chapter_5/5_11.html

Miléniové rozvojové ciele

Na Miléniovom summite v septembri 2000 sa členské krajiny OSN zaviazali venovať prioritnú pozornosť boju proti chudobe. Miléniovú deklaráciu OSN doteraz podpísalo 190 členských krajín a Vatikán. Podpisom sa zaviazali k prijatiu Miléniových rozvojových cieľov (MRC) - Millennium Development Goals (MDGs), ktorých naplnenie sa má realizovať tak na národnej ako i na globálnej úrovni do roku 2015. Ide o osem vytýčených cieľov (goals), osemnásť podcieľov (targets) a viac ako 40 ukazovateľov (indicators). Prvých sedem cieľov smeruje k znižovaniu chudoby vo všetkých jej možných formách, pričom ciele sú navzájom prepojené. Ôsmy cieľ - globálne partnerstvo pre rozvoj - hovorí o prostriedkoch, potrebných na dosiahnutie predchádzajúcich siedmich cieľov a o pomoci rozvojovým krajinám. Hlavným cieľom deklarácie je zlepšiť životné podmienky v rozvojových krajinách. Tento cieľ zahŕňa snahy o odstránenie hladu, podvýživy a chorôb, snahy o dosiahnutie rodovej rovnosti, garantovanie základnej školskej dochádzky pre všetky deti a zvýšenie pomoci rozvojovým krajinám vo forme zvýšenej finančnej pomoci, odpustenia dlhov, a spravodlivých podmienok svetového obchodu. Prijatie týchto cieľov a kroky vedúce k ich naplneniu znamenajú konkrétny krok k radikálnemu zníženiu chudoby.

Miléniové rozvojové ciele OSN:

• Znížiť na polovicu podiel ľudí s príjmom nižším ako jeden dolár na deň
• Znížiť na polovicu podiel ľudí trpiacich hladom

• Zabezpečiť, aby do r. 2015 deti na celom svete, chlapci a dievčatá rovnako, mali možnosť absolvovať kompletné základné vzdelanie

• Odstrániť rodovú nerovnosť v základnom a stredoškolskom vzdelávaní do r. 2005 a na ostatných stupňoch vzdelávania do r. 2015

• O dve tretiny znížiť úmrtnosť detí do 5 rokov

• O tri štvrtiny znížiť úmrtnosť matiek

• Do roku 2015 zastaviť a začať znižovať šírenie HIV/AIDS
• Do roku 2015 zastaviť a znižovať výskyt malárie a iných vážnych chorôb

• Ďalej rozvinúť otvorený obchod a finančné systémy, ktoré sú založené na jasných a nediskriminujúcich pravidlách, vrátane záväzku k dobrej správe vecí verejných, k rozvoju a znižovaniu chudoby - na národnej aj medzinárodnej úrovni
• Uspokojiť osobitné potreby najmenej rozvinutých krajín. To zahrňuje bezcolný a bezkvótový prístup pre vývoz produktov, program oddĺženia pre najviac zadĺžené krajiny, zrušenie oficiálnych bilaterálnych dlžôb a štedrejšiu oficiálnu rozvojovú pomoc krajinám zaviazaným k znižovaniu chudoby
• Riešiť osobitné potreby malých vnútrozemských a ostrovných štátov
• Riešiť problémy dlhov rozvojových krajín cez národné a medzinárodné opatrenia za účelom udržateľnosti dlhov
• V spolupráci s rozvojovými krajinami navrhnúť a zavádzať stratégie zamestnania pre mladých ľudí
• V spolupráci s farmaceutickými spoločnosťami zabezpečiť prístup k dostupným základným liekom v rozvojových krajinách.
• V spolupráci s privátnym sektorom sprístupniť prínosy nových technológií - najmä informačných a komunikačných technológií

Zdroj: www.rozvojovevzdelavanie.sk
Viac informácií k danej téme na stránke zdroja: millenniumindicators.un.org alebo www.svetbezchudoby.sk