Špecifiká rozvojového vzdelávania na Slovensku

V porovnaní s krajinami, v ktorých koncepcia rozvojového vzdelávania vznikala, prípadne v ktorých je už dlhšiu dobu využívaná, má situácia na Slovensku isté špecifiká, ktoré majú výrazný podiel v pohľade na celkový koncept rozvojového vzdelávania. Medzi ne patrí:

Odlišný kontext - v krajinách, ktoré sa v súčasnosti vyrovnávajú s desaťročiami porušovania ľudských práv v období komunizmu a od deväťdesiatych rokov prechádzajú odbodím demokratizačných zmien, má rozvojové vzdelávanie v porovnaní s politicky dlhodobo stabilnými demokraciami odlišný spoločenský, kultúrny, politický a ekonomický kontext.

Nová úloha - obyvatelia krajín strednej a východnej Európy si len začínajú zvykať na to, že prestávajú byť len prijímateľmi zahraničnej pomoci, ale že sa stávajú tiež akttívnymi darcami. Napriek výraznému ekonomickému rozvoju, miera chudoby v týchto krajinách je stále vyššia ako v západnej Európe. Mnoho ľudí preto nechápe, prečo by naša krajina mala prispievať na fondy rozvojové krajiny, keď značná časť obyvateľov cíti problém nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia.

Menší počet utečencov a imigrantov z rozvojových krajín - v súvislosti s týmto faktom sa nepovažuje multikultúrne vzdelávanie, ktoré je súčasťou rozvojového vzdelávania, za nutnosť. Keďže učitelia neprichádzajú do každodenného kontaktu s cudzincami, nie je pre nich úplne jasné, prečo by sa mali zaoberať rozvojovým vzdelávaním.

Nové témy - rozvojové vzdelávanie prináša doteraz úplne neznáme témy ako napr. fair trade a rodová rovnosť.

Absencia koloniálnej minulosti - je jednou z príčin všeobecného nezáujmu o rozvojové krajiny. Na rozdiel od krajín západnej Európy neexistuje žiadny verejný záujem o vplyv kolonializmu na súčasný stav krajín tretieho sveta.

Nedôvera k "sociálnej spravodlivosti" - terminológia, ktorá sa využíva v rozvojovej problematike často vyvoláva negatívne konotácie v krajinách strednej a východnej Európy. Výrazy ako ,,sociálna spravodlivosť", ,,rovnosť", ,,solidarita", vyvolávajú nepríjemné spomienky na nedávnu komunistickú minulosť. Preto treba upresniť celý koncept rozvojového vzdelávania.

Nedostatok odborníkov - problematike rozvojového vzdelávania sa venuje minimálny počet odborníkov. Väčšinou sú to ľudia, ktorí pracujú v mimovládnych organizáciách. Aj tie sa však zameriavajú skôr na jednotlivé témy ako na komplexný systém rozvojového vzdelávania. Nedostatok odborníkov je spôsobený aj úplnou absenciou rozvojového vzdelávania na vysokých školách.

Slabá podpora zo strany vlád - donedávna neexistovala takmer žiadna podpora rozvojového vzdelávania zo strany štátu. V súčasnosti sa podpora realizuje cez grantovú podporu projektov rozvojového vzdelávania zo strany MZV SR - slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) SlovakAid, čo naznačuje isté zlepšenie.