História rozvojovej pomoci vo svete

História rozvojovej pomoci vo svete ako pomoci pri vysporiadaní sa s následkami konfliktu a naštartovanie systematického hospodárskeho rastu siaha do obdobia konca druhej svetovej vojny. Rozvoj a rozvojová pomoc sa odvtedy stali agendou nielen bohatých štátov, ale aj medzinárodných organizácií a finančných inštitúcií.

Medzinárodný menový fond a Svetová banka

V rámci pomoci pri povojnovej obnove Európy boli v rámci dohôd z Bretton-woodskej konferencie (júl 1944) vytvorené dve medzinárodné finančné inštitúcie: Medzinárodný menový fond a Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (Svetová Banka). Neskôr ako špecifický dočasný nástroj pomoci USA pre povojnovú Európu síce pribudol Marshallov plán, Medzinárodný menový fond a Svetová banka však zostali stálymi inštitúciami zameranými na medzinárodnú ekonomiku a pomoc.

Členské krajiny prispievajú Medzinárodnému menovému fondu tým, že požičiavajú svoju menu. Svetová banka zas získava prostriedky z príspevkov krajín.

Cieľom Medzinárodného menového fondu (www.imf.org) je stabilizácia menových kurzov a pomoc krajinám, ktoré majú finančné a hospodárske problémy a poskytovanie pôžičiek krajinám, ktoré majú problémy s platobnou bilanciou. Výmenou za pomoc a pôžičky sa daná krajina zaväzuje aj k hospodárskym reformám.

Svetová banka (www.worldbank.org) zas poskytuje pôžičky a granty na projekty v rozvojových krajinách a od konca 20. storočia sústreďuje sa na plnenie Miléniových rozvojových cieľov OSN o znižovaní chudoby. Cieľom je podpora hospodárskeho rastu, investície a podpora zamestnanosti.

Obe medzinárodné finančné inštitúcie majú svojich stúpencov, ale aj kritikov. Výsledkom nesplatených pôžičiek a rastúcich úrokov je totiž aj veľký počet zadlžených rozvojových štátov, ktoré nie sú schopné splatiť úroky, nieto ešte naštartovať hospodársky rast.

Aj preto v roku 1996 po tlaku mimovládnych organizácií vznikla Iniciatíva pre poskytovanie osobitného typu pomoci pre veľmi zadlžené chudobné krajiny (HIPC – Heavily Indebted Poor Countries), ktorá má umožniť zadlženým štátom čiastočné odpustenie dlhu a po splnení istých ekonomických podmienok investície do rozvoja z trustového fondu Svetovej banky. Na tento program nadväzuje Iniciatíva multilaterálneho odpustenia dlhov(MDRI – Multilateral Debt Relief Iniciative) prijatá na summite štátov G8 v Gleneagles v júli 2005, ktorá predpokladá výraznejšie škrtanie dlhov voči Medzinárodnému menovému fondu, Svetovej banke a Africkému rozvojovému fondu.

Niektorí kritici Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky tiež upozorňujú na podmienenosť poskytovania pôžičiek, pričom ich podmienky týkajúce sa štrukturálnych hospodárskych reforiem a privatizácie nie vždy vedú k hospodárskemu rastu. Kritici týchto medzinárodných finančných inštitúcií tiež pripomínajú, že v období studenej vojny si tieto inštitúcie nedali záležať na dodržiavaní ľudských práv a poskytovali pôžičky aj diktatúram, ktoré boli naklonené Spojeným štátom resp. nadnárodným korporáciám.

O reforme fungovania tzv. bretton-woodskych inštitúcií sa začalo výraznejšie hovoriť od roku 2008 v súvislosti s globálnou finančnou krízou.

Agentúry OSN

Popri medzinárodných finančných inštitúciách sa po druhej svetovej vojne začali rozvojom a financovaním rozvojových programov postupne zaoberať aj viaceré agentúry a programy Organizácie Spojených národov. V rámci systému OSN sa financujú aktivity vo vyše 130 štátoch zameraných na pomoc utečencom, deťom, chudobným a hladujúcim, ale tiež projekty na ochranu životného prostredia, podporu ľudských práv a rovnoprávnosti žien.

Programy, fondy a iniciatívy OSN, ktorých sa týka rozvojová pomoc:

• UNDP (Rozvojový program OSN) – www.undp.org
• UNICEF (Detský fond OSN) – www.unicef.org
• UNCTAD (Konferencia OSN o obchode a rozvoji) – www.unctad.org
• UNIFEM (Rozvojový fond OSN pre ženy) – www.unifem.org
• UNV (Dobrovoľníci OSN) – www.unv.org
• UNEP (Program OSN pre životné prostredie) – www.unep.org
• UN – Habitat (Program OSN pre ľudské sídla) – www.unhabitat.org
• UNFPA (Populačný fond OSN) – www.unfpa.org
• UNAIDS (Spoločný program OSN na boj proti HIV/AIDS) – www.unaids.org
• UNHCR (Úrad vysokého komisára pre utečencov) – www.unhcr.org
• WFP (Svetový potravinový program) – www.wfp.org

So systémom OSN, osobitne Hospodárskym a sociálnym výborom, spolupracujú aj ďalšie špecializované agentúry, ktoré sa zaoberajú rozvojom:

• WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) – www.who.int
• FAO (Organizácia pre potravinárstvo a výživu) – www.fao.org
• UNIDO (Organizácia pre priemyselný rozvoj) – www.unido.org

Miléniový summit OSN a rozvojové ciele

Všetky agentúry OSN, ale aj medzinárodné finančné inštitúcie sú zapojené do plnenia tzv. Miléniových rozvojových cieľov. Na summite OSN v septembri 2000 vyše 170 šéfov štátov a vlád dohodlo na programe, ktorý má systematickým spôsobom riešiť problémy chudoby vo svete. Tento plán ako odstraňovať extrémnu chudobu vo svete obsahuje osem konkrétnych cieľov s jasne stanovenými indikátormi a čiastkovými cieľmi, ktoré majú postupne napĺňať tak rozvojové ako aj rozvinuté štáty. Miléniové rozvojové ciele sú načasované do roku 2015, už teraz je však jasné, že sa nesplnia a štáty OSN ich budú prehodnocovať.

Miléniové rozvojové ciele:

1. Odstrániť extrémnu chudobu a hlad
2. Dosiahnuť základné vzdelanie pre všetkých
3. Podporiť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien
4. Znížiť detskú úmrtnosť
5. Zlepšiť zdravie matiek
6. Bojovať proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobám
7. Zabezpečiť udržateľný rozvoj a ochranu životného prostredia
8. Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)

Najväčší objem rozvojovej pomoci vo svete poskytujú krajiny, ktoré sú členmi OECD – Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (www.oecd.org). Vznikla v roku 1961 ako nástupca Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu a jej cieľom je tiež pomáhať rozvojovým a menej rozvinutým štátom. V roku 2009 mala 30 členských štátov a už samotné členstvo znamená záväzok spolupodieľať sa na rozvoji chudobných štátov. (Slovensko je členom od roku 2000)
Väčšina štátov OECD, ktoré poskytujú zahraničnú pomoc, je členom Výboru pre rozvojovú pomoc (Development Assistance Committee – DAC). Prostredníctvom neho OECD rieši otázky, ktoré sa týkajú pomoci rozvojovým krajinám. Jeho metodika sa uplatňuje pre vykázanie poskytnutých prostriedkov tzv. oficiálnej rozvojovej pomoci (Official Development Assistance – ODA)
V súvislosti s výkazníctvom prostriedkov na oficiálnu rozvojovú pomoc mimovládne organizácie upozorňujú na tzv. umelo navyšovanú pomoc (inflated aid) a skutočnosť, že len malá časť týchto financií je skutočná finančná pomoc, ktorá ide do rozvojových krajín. Do oficiálnej rozvojovej pomoci sa totiž zarátavajú aj odpustené dlhy, štipendiá pre zahraničných študentov, náklady na utečencov a pod. Tak sa stalo, že s tým ako štáty OECD postupne odpúšťali dlhy a umelo navyšovali čísla o rozvojovej pomoci, v roku 2008 po odpustení dlhov Iraku a Nigérii štátmi Parížskeho klubu prudko klesol aj objem vykazovanej rozvojovej pomoci.

Svetová obchodná organizácia (WTO) – Rozvojová agenda z Dohy

S rozvojovou politikou súvisí aj agenda Svetovej obchodnej organizácie (World Trade Organisation – WTO), ktorá je od januára 1995 nástupcom Všeobecnej dohody o clách a obchode (General Agreement on Tariffs and Trade (GATT).

Svetová obchodná organizácia je zameraná na liberalizáciu medzinárodného obchodu. Rokovania o rozvojovej agende, ktoré majú rozvojovým krajinám pomôcť zapojiť sa do medzinárodného obchodného systému, sa začali v novembri 2001 v katarskej Dohe. Rokovania do konca roka 2008 neskončili dohodou - nepodarilo dosiahnuť kompromis o znížení poľnohospodárskych dotácií a dovozných ciel.

V rámci ministerskej konferencie WTO v Hongkongu v decembri 2005 však vzišla iniciatíva poskytovania pomoci na podporu obchodu – tzv. Aid for Trade. Jej cieľom je pomôcť rozvojovým krajinám vybudovať konkurencieschopnú ekonomiku a infraštruktúru, ktoré by im umožnili ľahšie sa zapojiť do medzinárodného obchodu.

Efektivita rozvojovej pomoci – Monterrejský konsenzus a Parížska deklarácia

V roku 2002 v záujme účinného riešenia problémov chudoby vo svete a naštartovania hospodárskeho rastu v menej rozvinutých štátoch prijali štáty OSN na konferencii ,,Financovanie pre rozvoj“ v mexickom Monterrey politickú deklaráciu tzv. Monterrejský konsenzus. Ten vytvára podklad pre nový spôsob spolupráce medzi rozvojovými a rozvinutými štátmi. Monterrejský konsenzus sa týka viacerých oblastí spolupráce:

• Mobilizácia vnútorných finančných zdrojov(dobrá správa vecí verejných v rozvojových štátoch, boj proti úniku kapitálu, boj proti korupcii, investície do hospodárskej a sociálnej infraštruktúry – vzdelania, zdravotníctva, posilnenie postavenia žien, ochrana životného prostredia)
• Mobilizácia zahraničných zdrojov(podpora zahraničných investícií, technická pomoc na vytvorenie stabilného a transparentného podnikateľského prostredia, podpora medzinárodných a regionálnych finančných inštitúcií a zoskupení)
• Medzinárodný obchod(pomoc pri zapojení rozvojových krajín do globálneho obchodného systému, podpora regionálnych obchodných dohôd a regionálnych zón voľného obchodu, bezcolný a kvótami neobmedzený prístup produktov najmenej rozvinutých štátov na ostatné trhy)
• Oficiálna rozvojová pomoc(záväzky rozvinutých štátov zvyšovať pomoc, pomoc by mala byť nástrojom zlepšenia prostredia pre investície a nástrojom podpory vzdelania, zdravotníctva, budovania infraštruktúry, zlepšenia poľnohospodárstva, v záujme efektívnosti by mala byť koordinovaná a prispôsobená potrebám prijímajúcich štátov, nemala by byť viazaná na ,,vynútené“ podmienky)
• Dlhy (odpúšťanie dlhov, zohľadňovanie situácie v rozvojových štátoch)
• Medzinárodné menové, finančné a obchodné systémy(reforma Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky – zvýšenia zastúpenia rozvojových štátov v nich, posilnenie medzinárodnej spolupráce v daňovej oblasti, prijatie Dohovoru OSN o boji proti korupcii a posilnenie spolupráce v boji proti praniu špinavých peňazí)

Nielen princípy, ale aj konkrétne plány a indikátory ako zvýšiť kvalitu/efektivitu pomoci boli stanovené v medzinárodnej dohode uzavretej v marci 2005 v Paríži – tzv. Parížskej deklarácii o efektivite pomoci (http://www.oecd.org/dataoecd/11/41/34428351.pdf).
Princípy sa týkajú viacerých oblastí:

• vlastníctvo (rozvojová pomoc by mala byť poskytovaná podľa potrieb rozvojových štátov, tie si stanovujú priority a plány – stratégie znižovania chudoby)
• väčšia predvídateľnosť pomoci (poskytovanie financií podľa dohodnutých ročných a viacročných finančných rámcov)
• poskytovanie dvojstrannej rozvojovej pomoci bez viazanosti na podmienky o tom, prijímajúca krajina bude používať služby a tovary darcovskej krajiny
• harmonizácia(programový prístup pri poskytovaní pomoci, darcovské krajiny budú v záujme väčšej efektivity zlaďovať svoje aktivity v rozvojových štátoch)
• orientácia na výsledok
• vzájomná zodpovednosť