História

Slovenská republika je od roku 2000 členom OECD (Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), teda klubu 30 najbohatších krajín sveta. Slovensko sa tak stalo súčasťou komunity darcov rozvojovej pomoci. V roku 2000 sa tiež prihlásilo k Miléniovej deklarácii OSN, ktorá zaväzuje vyspelé štáty sveta k financovaniu rozvoja a budovaniu partnerstva s rozvojovými štátmi.

Vstupom do Európskej únie v roku 2004 sa Slovensko prihlásilo k plneniu záväzkov EÚ. To znamená, že prispieva do rozpočtu EÚ na rozvojovú pomoc a zároveň ako nový členský štát sa má usilovať o to, aby do roku 2010 vyčleňovalo na rozvojovú pomoc 0,17% HND a do roku 2015 zvýšilo príspevok na rozvojovú pomoc na 0,33% HND. Pre porovnanie - v roku 2008 Slovensko vykázalo ako rozvojovú pomoc 0,1% HND.

V roku 2008 aj Svetová banka definitívne preradila Slovensko zo skupiny krajín prijímajúcich pomoc medzi krajiny, ktoré pomoc poskytujú.

Zmena postavenia Slovenska z krajiny, ktorá pomoc prijímala, na krajinu, ktorá pomoc dáva, si vyžadovalo vytvorenie systému poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci (SlovakAid). Pri jeho vytváraní Ministerstvo zahraničných vecí SR spolupracovalo s Kanadskou medzinárodnou rozvojovou agentúrou (CIDA), Rakúskou rozvojovou agentúrou (ADA) a s Rozvojovým programom OSN – UNDP (Regionálne UNDP centrum Bratislava - http://europeandcis.undp.org)

Do roku 2003 sa rozvojová pomoc poskytovala väčšinou formou dobrovoľných príspevkov do medzinárodných organizácií (multilaterálna pomoc) a prostredníctvom špecializovaných programov (napr. štipendiá pre zahraničných študentov). Od roku 2003 sa vyčleňujú v štátnom rozpočte financie aj na projekty dvojstrannej rozvojovej pomoci – bilaterálna oficiálna rozvojová pomoc. Tá je považovaná za nástroj zahraničnej politiky štátu a poskytuje sa na základe priorít štátu.

Priority dvojstrannej slovenskej rozvojovej pomoci boli stanovené vo vládou schválenom strategickom dokumente - Strednodobej koncepcii oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2003 – 2008: http://www.slovakaid.sk/index.php/article/articleview/36/1/2

V danom období bolo za teritoriálne priority Slovak Aid vybraných 13 krajín (Afganistan, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kazachstan, Keňa, Kirgizsko, Macedónsko, Mongolsko, Mozambik, Srbsko a Čierna Hora, Sudán, Tadžikistan a Uzbekistan). Srbsko a Čierna Hora (v tom čase ešte v spoločnom štáte) bolo zároveň programovou krajinou slovenskej rozvojovej pomoci – teda krajinou, na ktorú bolo vyčlenených najviac prostriedkov (po ich rozdelení boli programovými krajinami oba štáty).

Z hľadiska inštitúcií a poskytovania rozvojovej pomoci bolo kľúčové vytvorenie Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) v roku 2007. Do jej vzniku sa prostriedky SlovakAid rozdeľovali cez dva fondy:

• Fond Bratislava – Belehrad (zameraný na programovú krajinu Srbsko a Čierna Hora) – bližšie informácie: www.npoa.sk
• Slovak - UNDP Trust Fund (fond založený medzi MZV a UNDP zameraný na projekty v ostatných prioritných krajinách slovenskej rozvojovej pomoci a projekty rozvojového vzdelávania

V období rokov 2003 – 2008 bolo v rámci Slovak – UNDP Trust fund financovaných 122 projektov a to čiastkou 10,3 milióna dolárov, ďalších 388-tisíc dolárov bolo vynaložených na projekty rozvojového vzdelávania. Desať slovenských expertov sa tiež zúčastnilo v pozorovateľských misiách OBSE pri voľbách na Ukrajine a v Bielorusku a tiež v medzinárodných projektoch v Uzbekistane a v Afganistane.

Na základe dohody medzi UNDP a MZV sa v roku 2008 začala druhá fáza Slovak – UNDP Trust Fund, ktorá je zameraná na vysielanie expertov v rámci medzinárodných projektov a vysielanie dobrovoľníkov.

Od roku 2007 má vyhlasovanie grantových kôl, monitorovanie a kontrolu projektov dvojstrannej rozvojovej pomoci v kompetencii Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu. Jej riadenie a kontrola patrí do pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí SR.

Systém rozvojovej pomoci SR

Zákon o oficiálnej rozvojovej pomoci

Princípy, ciele a formy oficiálnej rozvojovej pomoci ako aj postavenie inštitúcií zodpovedných za jej realizáciu upravuje zákon o oficiálnej rozvojovej pomoci z 5. decembra 2007.

Plnú verziu zákona nájdete na:

http://www.slovakaid.sk/index.php/article/articleview/296/1/2

Zákon o. i. rozlišuje:

• dvojstrannú oficiálnu rozvojovú pomoc – financovanie projektov v prijímajúcej krajine na základe vopred stanovených teritoriálnych a sektorových priorít
• trojstrannú oficiálnu rozvojovú pomoc – spolufinancovanie rozvojových projektov a programov s inou darcovskou krajinou alebo inštitúciou
• mnohostrannú oficiálnu rozvojovú pomoc - príspevky medzinárodným organizáciám vrátane EÚ, ale aj Svetovej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj, na ich rozvojové programy a projekty, pričom donedávna sa do tejto oblasti zahŕňal aj značný podiel financií, ktoré tvorili odpustené dlhy

Ciele a priority oficiálnej rozvojovej pomoci:

Na základe zákona sa pomoc Slovenska v rozvojových krajinách sústreďuje na šesť oblastí: zmierňovanie chudoby a hladu, podpora trvalo udržateľného hospodárskeho, sociálneho a ekologického rozvoja, zabezpečenie mieru a bezpečnosti vo svete (posilňovaním demokracie, právneho štátu, ľudských práv a dobrej správy vecí verejných, podpora univerzálneho prístupu k vzdelaniu, zvyšovanie úrovne základnej zdravotníckej starostlivosti a podpora hospodárskej spolupráce s rozvojovými krajinami.

Ciele a priority rozvojovej pomoci sú však detailnejšie rozpracované v strategických dokumentoch – strednodobých stratégiách a národných plánoch ktoré sú podkladom na plánovanie konkrétnych rozvojových projektov. Hlavným ,,plánovacím“ dokumentom je Strednodobá stratégia, ktorá sa vypracováva na päťročné obdobie.

Podľa Strednodobej stratégie rozvojovej pomoci na roky 2009 – 2013je rozvojová pomoc Slovenska zameraná na tri programové krajiny - Afganistan, Srbsko a Keňu (štáty, do ktorých má ísť väčší objem financií) a ďalších 16 projektových krajín (Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Etiópia, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizsko, Macedónsko, Moldavsko, Mongolsko, Sudán, Tadžikistan, Ukrajina, Uzbekistan a Vietnam).

Na základe Strednodobej stratégie Ministerstvo zahraničných vecí každoročne vypracováva a dáva vláde na schválenie ročný národný program oficiálnej rozvojovej pomoci (všetky dôležité dokumenty týkajúce sa slovenskej oficiálnej pomoci vrátane zákona, strednodobých koncepcií a národných programov je možné nájsť na stránke: http://www.slovakaid.sk/index.php/article/archive/2/). Národný program presnejšie určuje priority a čerpanie prostriedkov predovšetkým dvojstrannej rozvojovej pomoci na daný rozpočtový rok.

Inštitúcie zapojené do oficiálnej rozvojovej pomoci

Hlavným koordinátorom poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci je Ministerstvo zahraničných vecí SR (www.mzv.sk/App/WCM/main.nsf?Open), ktoré riadi aj tvorbu strategických dokumentov a kontroluje činnosť Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu.

Riadenie implementácie dvojstrannej oficiálnej pomoci má na starosti Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu – SAMRS(www.slovakaid.sk). Tá na základe strednodobej stratégie a národného programu pre daný rozpočtový rok vyhlasuje grantové výzvy a hodnotí podávané projekty. Výber projektov závisí od výsledného hodnotenia 15-člennej projektovej komisie, ktorá sa skladá zo zástupcov ministerstiev, ktoré sa podieľajú na oficiálnej rozvojovej pomoci, zástupcov SAMRS, zástupcu podnikateľského sektora a zástupcu Platformy MVRO. O výbere projektov rozhoduje aj výška financií vyčlenených na danú grantovú výzvu. So žiadateľom schváleného projektu podpisuje SAMRS zmluvu a na starosti má aj jeho monitorovanie a kontrolu.

Do poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci sú zahrnuté aj ďalšie ministerstvá:

• ministerstvo financií – dohliada nad najväčšou časťou balíka oficiálnej rozvojovej pomoci – príspevkami do rozpočtu EÚ, Svetovej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj (príspevky do rôznych agentúr OSN má na starosti MZV)
• ministerstvo životného prostredia – platenie príspevkov do medzinárodných enviromentálnych fondov
• ministerstvo pôdohospodárstva – príspevky do Organizácie OSN pre poľnohospodárstvo a výživu
• ministerstvo vnútra – príspevky pre Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov a Medzinárodnú organizáciu pre migráciu
• ministerstvo školstva – poskytovanie štipendií pre študentov z rozvojových krajín

Rozpočet

Financie na dvojstrannú rozvojovú pomoc spadajú v rámci štátneho rozpočtu do kapitoly rezortu Ministerstva zahraničných vecí. Ich výška sa v rokoch 2003 – 2008 výrazne nemenila – predstavovala cca 5,5 milióna eur. V roku 2009 sa len mierne zvýšila na 7,5 milióna eur.

Slovenské mimovládne rozvojové organizácie (MVRO)

Rozvojová pomoc zo Slovenska je nielen ,,oficiálna“ – teda tá, na ktorú vyčleňuje financie zo štátneho rozpočtu štát podľa svojich priorít.

Podporou projektov v menej rozvinutých štátoch sveta ešte predtým ako začala fungovať oficiálna dvojstranná rozvojová pomoc (Slovak Aid) sa zaoberali mimovládne rozvojové organizácie. Svoje aktivity v menej rozvinutých štátoch sveta financovali a naďalej z veľkej časti financujú z verejných zbierok, prostriedkov súkromných darcov, nadácií či fondov. Vo viacerých krajinách, kde pôsobia, si našli miestnych partnerov a projekty uskutočňujú v spolupráci s nimi.

Od vzniku Slovak Aid sa uchádzajú aj o možnosť financovania svojich projektov v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci. Niektoré z projektov slovenských mimovládnych organizácií sú tiež financované aj zo zdrojov Európskej únie.

Slovenské mimovládne rozvojové organizácie nie sú veľké svojim personálom ani finančnými možnosťami. Rozhodnutie ľudí pracovať v tomto sektore vychádza hlavne z ich presvedčenia. Aj preto sú odhodlaní robiť v náročných a komplikovaných podmienkach s nižšími nákladmi ako je to pri štátnych inštitúciách, ale často aj pri firmách.

Slovenské mimovládne rozvojové organizácie sú rôznorodé.

Niektoré sa sústreďujú na projekty v málo rozvinutých štátoch sveta, pričom sa zameriavajú na znižovanie chudoby, zlepšenie prístupu k zdravotníckej starostlivosti, pitnej vode, základnému vzdelaniu, či na boj proti HIV/AIDS.

Ďalšie dávajú dôraz aj na ekonomický rozmer rozvojovej pomoci. Na rozdiel od oficiálnej rozvojovej pomoci či súkromného sektora, im však nejde o presadzovanie ekonomických záujmov štátu či vlastného podnikania, ale o vytváranie pracovných príležitostív menej rozvinutých krajinách, poskytovanie mikropôžičiek na rozbehnutie podnikania ľudí v miestnych komunitách, či podporu spravodlivého obchodu (fairtrade).

Časť mimovládnych organizácií sa zas orientuje na krajiny, kde vládnu diktátorské režimy alebo krajiny, ktoré - tak ako kedysi Slovensko - prechádzajú zložitým transformačným procesom. Zamerané sú na demokratizačné projekty, podporu dodržiavania ľudských a občianskych práv a rozvoj občianskej spoločnosti. V krajinách, ktoré sú v predsieni alebo čakárni na vstup do EÚ, pomáhajú s ich prípravou, vzdelávaním a odovzdávaním skúseností Slovenska.

Veľká časť mimovládnych rozvojových organizácií sa zároveň sústreďuje na rozvojové vzdelávaniea svojimi aktivitami prispieva k zvyšovaniu povedomia ľudí o situácii v menej rozvinutých štátoch sveta. Viaceré organizácie, ktoré sú zastúpené v Platforme MVRO, sú zároveň zamerané aj na zlepšenie situácie znevýhodnených skupín na Slovensku či ochranu životného prostredia.

Organizácie, združené v Platforme MVRO, majú aj viacero právnych foriem. Ide o:

• občianske združenie
• nadácia
• účelové zariadenia cirkvi
• neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby
• organizácie s medzinárodným prvkom
• záujmové združenia právnických osôb
• národná spoločnosť

Mimovládne rozvojové organizácie nemajú za cieľ kumulovať zisk ani nahrádzať úlohu štátu. Vznikli z potreby občanov združovať sa, pomáhať ľuďom v núdzi, rozvíjať princípy solidarity, či rovnoprávnosti. Doteraz pomohli v takmer 40 krajinách sveta. Prostredníctvom Platformy MVRO sa usilujú aj o dialóg s politickými predstaviteľmi a vládou, v rámci ktorého žiadajú o zvýšenie oficiálnej rozvojovej pomoci, plnenie medzinárodných záväzkov Slovenska a účinné využitie financií určených na rozvojovú pomoc a spoluprácu.

Archív rozvojovej pomoci

Príklady niektorých zahraničných rozvojových a humanitárnych projektov členských organizácií P MVRO