Ľudské práva zaručujú každej ľudskej bytosti právo žiť slobodne a dôstojne. Sú univerzálne - platia pre všetkých rovnako, bez ohľadu na rasu, pohlavie, vierovyznanie alebo etnicitu. Sú neoddeliteľné - nemôžu byť odobrané alebo odopreté. Sú nedeliteľné - neexistuje medzi nimi žiadna hierarchia, všetky práva a slobody sú rovnako dôležité. Sú garantované - medzinárodnou komunitou a právne záväzné a dovolateľné (vymožiteľné).

Ľudské práva sú zakotvené a kodifikované v mnohých narodných, regionálnych a medzinárodných deklaráciách. Jednou z najznámejších je Univerzálna deklarácia ľudských práv, prijatá medzinárodných spoločenstvom v roku 1948. Obsahuje tridsať článkov vymedzujúcich všetky práva, ktoré musia byť dodržiavané a ochraňované. Štát je záviazaný rešpektovať, ochraňovať a napĺňať ľudské práva obsiahnuté v univerzálnych medzinárodných dokumentoch. Na Slovensku sú ľudské práva zakotvené v Listine základných práv a slobôd - ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorá bola neskôr začlenená a tvorí Druhú hlavu Ústavy Slovenskej republiky.

Medzi základné ľudské práva a slobody partia:
•    spôsobilosť každého na práva;
•    právo na život
•    nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia
•    zákaz mučenia, krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu;
•    osobná sloboda
•    zákaz nútených prác alebo služieb
•    právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, na  ochranu pred neoprávneným zasahovaním do rodinného a súkromného života a iné.

Ďalej sa ľudské práva delia na občianske a politické (sloboda prejavu a právo na  informácie, petičné právo, právo sa zhromažďovať, právo slobodne sa združovať v spolkoch, právo občanov zúčastňovať sa na  správe vecí verejných a iné) a  hospodárske, sociálne a kultúrne práva (právo na slobodnú voľbu povolania, právo na prácu, právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, napr. právo na odmenu za vykonanú prácu, ochranu pred svojvoľným prepúšťaním a diskrimináciou, právo na odpočinok po  práci, právo na ochranu zdravia, ochrana manželstva, rodičovstva, rodiny, osobitná starostlivosť o tehotné ženy, rodičovská výchova a starostlivosť, právo na vzdelanie, sloboda vedeckého bádania a umenia a iné). Niektoré medzinárodné a národné inštrumenty upriamujú pozornosť na marginalizované a zraniteľné skupiny ľudí. Tieto ustanovujú napríklad práva žien, detí alebo migrantov.

Táto webová sekcia je realizovaná s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tejto sekcie je výlučne zodpovedná Platforma MVRO.

1.1.    Ľudsko-právny prístup k rozvoju

Koncept ľudsko-právneho prístupu k rozvoju pramení zo stanovených právne záväzných štandardov ochrany a propagácie ľudských práv, pričom analyzuje nerovnosti spôsobujúce rozvojové problémy a nahrádza diskriminačné a nespravodlivé rozdelenie moci, ktoré znemožnuje plnohodnotný rozvoj.
Ľudsko-právny prístup k rozvoju stavia na predchádzajúcich rozvojových stratégiach, ktoré sa zameriavali na špecifické problémy ako nerovnomerná distribúcia bohatstva a moci, chudoba a konflikty. Opiera sa o tradičné elementy rozvojového „good programming“: zdôraznenie nielen rozvojového cieľu, ale aj prostriedkov na jeho dosiahnutie, zapojenie najviac znevýhodnených skupín ľudí do rovnomernej distribúcie výsledkov rozvojovej aktivity, rozširovanie a prehlbovanie spolupráce všetkých relevantných aktérov a posilňovanie ich zodpovednosti. Napriek týmto spoločným črtám, ľudsko-právny prístup k rozvoju vnáša nové elementy do rozvojovej praxe:
•    všeobecný konsenzus medzinárodnej komunity, na ktorom je ochrana ľudských práv založená
•   právna záväznosť a dovolateľnosť ľudsko-právneho prístupu k rozvoju, keďže ludské práva sú zakotvené v medzinárodných dokumentoch s právnou vymožitelnosťou
•    v praxi sa dokázalo zvýšenie efektívnosti rozvojovej pomoci, ktorá bola poskytovaná v súlade s ľudsko-právnymi princípami
•    ľudsko-právny prístup sa viaže s potrebou zintenzívnenia spolupráce na všetkých úrovniach. Nezameriava sa totiž na kvantitatívne ukazovatele rastu ako tradičné rozvojové projekty, ale hlavne na kvalitatívne parametre ľudského rozvoja.
•    kľúčové princípy ľudských práv ako univerzalita, nedeliteľnosť, rovnosť a nediskriminácia, participácia a inklúzia, zodpovednosť a moc práva. Niektoré princípy už v rozvojových programoch zakorenené sú, niektoré boli zakomponované práve vďaka presadzovaniu ľudsko-právneho prístupu.

1.2.    Implemetácia ľudsko-právneho prístupu k rozvoju

Odborná literatúra neposkytuje žiaden univerzálny „recept“ na implementáciu ľudsko-právneho prístupu. Experti v praxi používajú rôzne spôsoby začlenenia, avšak hlavný cieľ pri tvorbe rozvojových programov a stratégií je vždy rovnaký- ľudský rozvoj a ochrana práv a slobôd. Princípy a štandardy odvodené z medzinárodných zmlúv pre ochranu ľudských práv by mali slúžiť ako návod pre rozvojovú spoluprácu.
Ľudsko-právny prístup ovplyvňuje každú fázu tvorby rozvojových programov a aktivít: od analýz a hodnotení situácie, určenia cieľu, formulácie samotného projektu až po monitoring a evaluáciu. Prepojenie rozvojovej pomoci a kontextu ľudských práv pri implementácií stratégií v praxi poskytuje jasnejší a priamočiarejší proces dosahovania stanovených výsledkov.
Pre dosiahnutie plného potenciálu rozvojových aktivít sa ľudsko-právny prístup opiera o viaceré princípy. Vyzdvihuje potrebu podieľania sa nositeľov práv a povinností pri hodnotení, rozhodovacom procese a pri implementácii rozvojových stratégii. Týmto spôsobom je možné najlepšie pochopiť potreby a špecifiká jednotlivých rozvojových problémov. Osobitná pozornosť je taktiež venovaná podpore spolupráce so znevýhodnenou skupinou ľudí, ktorej je týmto umožnené sa priamo zapojiť do rozvojového procesu. Ľudsko-právny prístup sa taktiež opiera aj o princíp nediskriminácie a rovnosti, čím upriamuje pozornosť na najviac znevýhodnené skupiny.
Integrácia ľudsko-právneho prístupu vyžaduje určité zmeny a zlepšenia aj na inštitucionálnej úrovni. Rozvojové agentúry a ostatní aktéri v tejto oblasti musia prehĺbiť svoje znalosti v oblasti ľudských práv, ak tieto chýbajú.

1.3.    Vzťah medzi MDGs a ľudsko-právnym prístupom k rozvoju

Napriek tomu, že mnohé rozvojové stratégie zdôrazňujú úzky vzťah medzi ľudskými právami a rozvojom, v praxi tieto sa tieto často ocitnú na separátnej, paralelnej ceste. Čo sa týka vzťahu medzi ľudskými právami a Miléniovými cieľmi, ide o dva rozdielne, no vzájomne sa podporujúce koncepty.
Oboje si vytýčili cieľ dosiahnuť a presadzovať ľudský rozvoj a mnohé Miléniové ciele sa prelínajú s ekonomickými a sociálnymi právami. Preto aj v tomto prípade je aplikovanie ľudsko-právneho prístupu k rozvoju žiadúce.
Implementácia ľudsko-právneho prístupu vrámci dosahovania Miléniových cieľov sa vo všeobecnosti opiera o štyri základné piliere:
•    Harmonizácia Miléniových cieľov s konceptom ľudských práv prostredníctvom zjednotenia ich cieľov a indikátorov štandardov ľudských práv.
•    Vďaka uplatneniu ľudsko-právneho prístupu sa dosahuje intenzívnejšia spolupráca s cieľovou skupinou pri všetkých fázach tvorby rozvojových stratégií - pri tvorbe, implementácii a evaluácii.
•    Vzhľadom na nedostatočné finančné prostriedky v rozvojovom sektore, implementácia ľudsko-právneho prístupu pri dosahovaní Miléniových cieľov napomáha aj pri prioritizácii aktivít.
•    Formálne náležitosti ľudských práv (dovolateľnosť, právna záväznosť, presná dentifikácia relevantných aktérov) napomáhajú nielen dosahovať Miléniové ciele, ale aj prispievať k udržateľnosti dosiahnutých výsledkov z dlhodobého hľadiska.