Kubánska vláda pod vedením Raúla Castra uplatňuje mnohé praktiky, ktoré obmedzujú ľudské práva. Základným popieraným právom je právo na slobodné voľby. Politickí oponenti Kubánskej komunistickej strany sú často odpočúvaní a sledovaní tajnou políciou. Šírenie vlastných názorov môže byť nebezpečné, najmä ak nie sú v súlade s režimom. Verejnosť nemá právo zhromažďovať sa, ani ak ide o pokojné stretnutia. Človek v ohrození v minulosti pomáhal rodinám politických väzňov. V súčasnosti spolupracuje s disidentmi, ktorých podporuje vo vzdelávacích aktivitách a v šírení informácií smerom k verejnosti.

Režim nemá rád opozíciu

Komunistický režim na Kube zaviedol diktátor Fidel Castro, keď sa v roku 1959 dostal k moci. Vládu zveril svojmu bratovi Raúlovi v roku 2006. Práve Raúl sa v minulom roku dohodol s kardinálom miestnej katolíckej cirkvi Jaimom Ortegom na prepustení politických väzňov. Do leta 2011 bolo prepustených 52 politických väzňov zadržiavaných posledných sedem rokov. Väčšina rodín bola donútená odísť do exilu, najmä do Španielska, iba 12 bývalých väzňov zostalo na ostrove. „Prepustili ich však iba na podmienku a žijú v neustálom strachu, aby im polícia neprisúdila čin, ktorý nespáchali,“ hovorí projektová manažérka kubánskych projektov organizácie Človek v ohrození Katarína Ďurovková. V kubánskych väzniciach je stále okolo 100 politických väzňov. Dámy v bielom – matky, dcéry a manželky týchto mužov – pochodujú ulicami hlavného mesta Havana každú nedeľu – na protest.

Pomoc politickým väzňom

Na ostrove chýbajú informácie

Všetky oficiálne médiá na Kube sú štátne. Šírenie samizdatových periodík je zakázané a preto riskantné. Vládna cenzúra je všadeprítomná – od knižného trhu až po filmový priemysel. V krajine stále funguje mediálny zákon, ktorý stanovuje cenzúru mediálneho obsahu. Internet je na Kube prísne kontrolovaný a pre obyčajných ľudí takmer nedostupný, pretože Fidel Castro ho považuje za „vážnu chorobu 20. storočia“. „Prístup na internet majú len asi 3% populácie – najmä ľudia poplatní režimu a ľudia pracujúci v turizme. Na internet sa dá ísť vo viacerých hoteloch, v kanceláriách kubánskych telekomunikácií. Internet na Kube je veľmi pomalý a niektoré stránky sa nedajú načítať. Od júla mal byť spustený rýchlejší internet, počas našej poslednej návštevy na ostrove koncom júla však ešte stále nebol zavedený,“ popisuje Katarína Ďurovková situáciu, v akej sa na ostrove šíria správy. Okrem médií vláda reguluje aj informácie v školských učebniciach. Tie sú plné propagandy, kvôli ktorej často neobsahujú potrebné informácie. Lídri neformálnych vzdelávacích centier, nezávislí novinári, právnici či blogeri, ktorí sa snažia situáciu na ostrove zmeniť, sú neustále sledovaní, zastrašovaní a vypočúvaní tajnou políciou. Výnimočná nie je ani konfiškácia majetku.

Podpora nezávislého vzdelávania

Cieľom súčasných projektov Človeka v ohrození je podporiť šírenie informácií na Kube. Bez prístupu k informáciám verejnosť nie je schopná formovať vlastné názory a neexistuje žiadna nádej na zmenu. Na ostrove funguje neformálny vzdelávací sektor, ktorý sa zameriava na vzdelávanie detí a mládeže, i dospelých do 30 rokov. „Centrá neformálneho vzdelávania fungujú ako záujmové krúžky, ktoré umožňujú deťom a mladým ľuďom učiť sa diskutovať na rôzne témy ako je životné prostredie, zdravie, ľudské práva. Mladí Kubánci sa tiež učia hovoriť po anglicky či pracovať s počítačom. Krúžky pre mladých sú zamerané najmä na rozvoj kritického myslenia, schopnosť analyzovať informácie, vytvárať si vlastné názory a vymieňať si ich v otvorenej diskusii,“ približuje Ďurovková.

Distribúcia kníh a podpora knižníc

Človek v ohrození robí počas svojich ciest na Kubu prieskum potrieb cieľovej skupiny a následne svojimi aktivitami reaguje na tieto potreby. Slovenskí experti pripravujú v spolupráci s kubánskymi nezávislými učiteľmi príručky orientované na globálne témy, ktoré nie sú súčasťou miestnych učebníc. Združenie na ostrove distribuuje knihy a dokumentárne filmy, ku ktorým sa obyvatelia nemôžu dostať. Distribúciou USB kľúčov a DVD nosičov pomáha zabezpečiť chod centier a rozširovať informácie a materiály prinesené z Európy. „Podporujeme aj nezávislé knižnice, ktoré požičiavajú širokej verejnosti zakázané či ťažko dostupné knihy – faktografické knihy aj beletriu od zakázaných autorov,“ uzatvára manažérka kubánskych projektov.

Odvážna kubánska blogerka

Človek v ohrození v rámci svojich projektov úzko spolupracuje s nezávislými novinármi na ostrove. Popri oficiálnych periodikách v krajine vychádzajú samizdatové noviny. Dagoberto Valdez vydáva časopis Convivencia. Slávna kubánska blogerka Yoani Sánchezová a jej spolupracovníci zase šíria časopis Voces. Sánchezová je považovaná za najväčšiu kritičku kubánskeho režimu. Hoci je prístup k internetu na ostrove obmedzený, rozhodla sa blogovať, keďže v oficiálnych médiách nie je priestor pre opozičný názor. Jej blog Generación Y dnes čítajú ľudia po celom svete, citujú ju médiá. Hoci ju kubánska tajná služba sleduje, aj vďaka medzinárodnej podpore bloguje ďalej. K širokému publiku po celom svete sa však dostane iba vďaka priateľom v zahraničí, ktorí jej príspevky uverejňujú miesto nej. Yoani Sánchez tiež založila Blogerskú akadémiu, ktorá realizuje kurzy zamerané na budovanie kapacít blogerov, vzdelávanie účastníkov v oblasti využívania počítačovej a mobilnej techniky a internetu. "Vyštudovala som hispanistiku a špecializovala som sa na súčasnú latinskoamerickú literatúru. Ale v roku 2004 som objavila profesiu, ktorá ma sprevádza dodnes: informatika. Uvedomila som si, že binárny kód je transparentnejší ako strojená inteligencia. Latinčina mi nikdy nešla, tak som chcela vyskúšať prácu s dlhými reťazcami html jazyka. V tom istom roku som so skupinou Kubáncov založila periodikum Consenso, ktoré poskytovalo priestor pre kritiku a diskusiu. Pracovala som ako správkyňa webu, písala som články a editovala texty iných. Zažiť dobrodružstvo blogovania som sa rozhodla v roku 2007. Pre seba som svoj blog nazývala „skúškou zbabelosti“, ktorá mi dovoľuje hovoriť to, čo je mi v rámci občianskej aktivity na Kube zakázané. Generación Y je blog inšpirovaný ľuďmi ako som ja, ľuďmi s menami, ktoré začínajú alebo obsahujú Y. Narodili sme sa na Kube v 70. a 80. rokoch. Pamätáme si vidiecke školy, ruské bábiky, ilegálne odchody a frustráciu,“ píše Yoani Sánchez na svojom blogu.