Vysídlenci v Gruzínsku neprišli o svoje právo na voľbu bydliska preto, že by im ho miestna vláda zobrala cielene. Fenomén vnútorného vysídlenia v krajine je v tomto prípade dôsledok konfliktov, ktoré vždy vedú k migrácii obyvateľstva. Gruzínska vláda spolupracuje v oblasti pomoci vnútorným vysídlencom so zahraničnými organizáciami. Snaží sa zabezpečiť vysídleným rodinám ubytovanie, ktoré má v odľahlejších častiach často podobu malých mestečiek. Avšak mestečká sú väčšinou v odľahlých oblastiach, kde nie je voda, elektrina a ani to najdôležitejšie – práca, ktorá by životu vysídlených obyvateľov dodala zmysel. Gruzínci, ktorí sa predtým venovali pestovaniu na svojich poliach, sa po presídlení ocitli v domoch bez elektriny, či kúrenia, a bez možnosti zabezpečiť si živobytie. Presídlenci, ktorí sa premiestnili do hlavného mesta zase bývajú v kolektívnych centrách, pretože vláda nie je schopná zabezpečiť strechy nad hlavami pre také veľké masy ľudí. Na druhej strane, hlavné mesto ponúka aspoň šancu nájsť si prácu, preto odtiaľ vysídlenci nechcú za žiadnych okolností odísť. „Niektorí sa usadia v opustených budovách bez súhlasu majiteľov. Často dochádza k situáciám, že vláda z týchto miest ľudí násilne vysťahuje, bez ich súhlasu, konzultácie, či komunikácie s nimi. Zlé jazyky hovoria, že za násilným vysťahovaním presídlencov v hlavnom meste je predaj lukratívnych pozemkov, ktoré vláda predáva, a preto odtiaľ musí ľudí vysťahovať. Neviem to však potvrdiť,“ komentuje generálny sekretár SKCH Radovan Gumulák.

Bývanie a živobytie

Slovenská katolícka charita realizuje niekoľko paralelných aktivít v meste Khobi na západe Gruzínska. Miestnym partnerom charity pri realizácii aktivít je Ministerstvo pre utečencov, vysídlencov a bývanie Gruzínska. Spoločne sa zamerali na zabezpečenie základných podmienok pre život a následne aj na vytvorenie možností zárobkových činností pre vysídlencov. V miestnej časti Torsa žije 24 rodín, ktoré sa tam presídlili z Abcházska. Vláda im poskytla bývanie a prenajala pôdu o veľkosti 5ha, pretože v oblasti nie sú možnosti pracovného uplatnenia. Slovenská katolícka charita v rámci projektu realizuje aktivity zamerané na dobudovanie infraštruktúry a zabezpečenie živobytia. S podporou Slovak Aid v oblasti infraštruktúry vybudovala vodovod na pitnú vodu, ktorý je v súčasnosti v testovacej prevádzke. „Privádza vodu z blízkeho jazera do miesta, kde sa voda filtruje a odtiaľ je čerpadlom tlačená do domov vysídlencov,“ popisuje Gumulák. Na bytových domoch boli vybudované komíny, v okolí areálu bolo postavené oplotenie a vybudované detské ihrisko.

Know-how od slovenských poľnohospodárov

V oblasti zabezpečenia živobytia sa Slovenská katolícka charita zamerala aj na poľnohospodárske aktivity v komunite. Presídlencom vláda síce prenajala pôdu, ale mnoho z nich nemalo skúsenosti s jej obrábaním. V rámci projektu pre presídlencov SKCH zakúpila traktor s príslušenstvom a náradie na obrábanie pôdy. Vybudoval sa tiež prístrešok pre náradie a traktor, a drevené stodoly pre dobytok a uskladnenie úrody. Obyvatelia Torsa dostanú k dispozícii hnojivo a osivo. „Dôležitejšie je však to, že chceme presídlencov naučiť aj to, ako svoje farmárske produkty umiestniť na miestny trh a získať tak zdroj živobytia. S týmto zámerom prídu štyria z nich na jeseň na Oravu, kde navštívia miestne poľnohospodárske farmy a tiež výrobňu syra,“ hovorí Radovan Gumulák. Slovenskí a gruzínski experti spoločne manažujú projekt, ktorého súčasťou je vytvorenie partnerstiev medzi gruzínskymi rodinami a slovenskými rodinami z obce Lokca na Orave. Projekt potrvá do konca roka 2011, avšak partnerstvá medzi rodinami budú pokračovať aj po ukončení projektu.

Anzorovej rodine pomohol traktor

Anzor Gigani musel so svojou rodinou ujsť z mesta Gali v Abcházsku počas prvého vojnového konfliktu v 90. rokoch minulého storočia. Stále dúfajú v návrat do Gali, hoci vedia, že ak sa návrat uskutoční, bude to dlhý proces, ktorého sa samotný Anzor už asi nedožije, keďže má 63 rokov. Podmienky, v ktorých sa rodina v súčasnosti nachádza, im nedovoľujú pokračovať v zakladaní mladých rodín a rozvíjať to hlavné, čo sa v Gruzínsku cení – potomstvo. Osud Anzorovej rodiny je v súčasnosti veľmi tesne spojený s pomocou od štátu a od zahraničných sponzorov. Vďaka traktoru zakúpenému Slovenskou katolíckou charitou, rodina pestuje kukuricu na niekoľkých hektároch pôdy, ktorú dostali do dlhodobého prenájmu od štátu. Úrodu, ktorá sa ukazuje ako veľmi dobrá, sa budú snažiť predať, aby získali financie aspoň na kúpu osiva a hnojiva pre budúci rok. Podarilo sa im tiež založiť si mimovládnu neziskovú organizáciu a chcú sa venovať práve zlepšeniu postavenia presídlencov. Chcú dať verejnosti najavo, že sa snažia zaradiť sa do majoritnej spoločnosti, a nečakajú len s otvorenou dlaňou na pomoc od ostaných.

Nútené vysídlenie

Vysídlenci v Gruzínsku neprišli o svoje právo na voľbu bydliska preto, že by im ho miestna vláda zobrala cielene. Fenomén vnútorného vysídlenia v krajine je v tomto prípade dôsledok konfliktov, ktoré vždy vedú k migrácii obyvateľstva. Gruzínska vláda spolupracuje v oblasti pomoci vnútorným vysídlencom so zahraničnými organizáciami. Snaží sa zabezpečiť vysídleným rodinám ubytovanie, ktoré má v odľahlejších častiach často podobu malých mestečiek. Avšak mestečká sú väčšinou v odľahlých oblastiach, kde nie je voda, elektrina a ani to najdôležitejšie – práca, ktorá by životu vysídlených obyvateľov dodala zmysel. Gruzínci, ktorí sa predtým venovali pestovaniu na svojich poliach, sa po presídlení ocitli v domoch bez elektriny, či kúrenia, a bez možnosti zabezpečiť si živobytie. Presídlenci, ktorí sa premiestnili do hlavného mesta zase bývajú v kolektívnych centrách, pretože vláda nie je schopná zabezpečiť strechy nad hlavami pre také veľké masy ľudí. Na druhej strane, hlavné mesto ponúka aspoň šancu nájsť si prácu, preto odtiaľ vysídlenci nechcú za žiadnych okolností odísť. „Niektorí sa usadia v opustených budovách bez súhlasu majiteľov. Často dochádza k situáciám, že vláda z týchto miest ľudí násilne vysťahuje, bez ich súhlasu, konzultácie, či komunikácie s nimi. Zlé jazyky hovoria, že za násilným vysťahovaním presídlencov v hlavnom meste je predaj lukratívnych pozemkov, ktoré vláda predáva, a preto odtiaľ musí ľudí vysťahovať. Neviem to však potvrdiť,“ komentuje generálny sekretár SKCH Radovan Gumulák.