Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie a Svetovej banky je na svete jedna miliarda  zdravotne postihnutých. V bohatších krajinách má zdravotné postihnutie jedna zo siedmich osôb, v chudobných je to jedna osoba z piatich. Členské štáty OSN sa zaviazali k dosiahnutiu Miléniových cieľov tisícročia, avšak na veľkú skupinu zdravotne postihnutých zabudli.

Mentálne a fyzicky postihnutí jedinci sa v rozvojových krajinách stretávajú so stigmatizáciou, nedostatočným sociálnym zabezpečením, aj so separáciou. Rodičia skrývajú deti so zdravotným postihnutím pred svetom. Organizácia eRko  prispieva k boju s chudobou aj tým, že v Keni pomáha mladým ľuďom so zdravotným postihnutím.

Za zdravotné postihnutie môže aj chudoba

Príčinu veľkého počtu zdravotne postihnutých obyvateľov rozvojového sveta treba hľadať najmä vo vojnových konfliktoch a v chudobe. Až polovica prípadov zdravotných postihnutí je spôsobená nedostatočnou výživou, chýbajúcim prístupom k pitnej vode, či absenciou zdravotnej starostlivosti, pretože si ju chudobní ľudia nemôžu dovoliť. „Postihnutí sú uväznení v cykle chudoby a postihnutia. Majú zdravotné postihnutie, lebo sú chudobní, a chudobnými zostanú pravdepodobne aj naďalej, lebo ako zdravotne postihnutí majú oveľa menšiu šancu na vzdelanie, a tým aj na získanie práce a zlepšenie svojej životnej situácie,“ hovorí Dagmar Mekiňová, projektová manažérka z občianskeho združenia eRko.
Vláda v Keni prijala niekoľko dokumentov, v ktorých obyvateľom so zdravotným postihnutím zaručuje isté práva, a to najmä v podobe práva na primeranú prácu alebo základné služby. Zákon z roku 2003 napríklad stanovuje verejnému i súkromnému sektoru, aby vyhradili pre osoby so zdravotným postihnutím 5% pracovných miest. Ministerstvo školstva dáva deťom s fyzickým či mentálnym postihnutím možnosť študovať na verejných školách, prax je však iná.  V skutočnosti väčšina obyvateľov nemá prístup k základným životným potrebám, občianskej vybavenosti a príležitostiam na udržateľné a dôstojné živobytie.

Rehabilitačné centrá a školy

Občianske združenie eRko organizuje každý rok vianočnú kolednú zbierku Dobrá novina, vďaka  ktorej podporuje na africkom kontinente rôzne rozvojové programy. Medzi nimi sú aj štyri programy, ktoré pomáhajú deťom so zdravotným postihnutím.   
V Domove Jána Plava II. v Lokichare na severe krajiny sa starajú o deti, ktoré majú problémy s mobilitou. Odborníci ich tu korigujú fyzioterapiou, pracovnou terapiou alebo sprostredkovaním ortopedických operácií. Domov poskytuje deťom predoperačnú i pooperačnú starostlivosť. „V domove sa zlepšuje nielen fyzický a nutričný stav detí, ale aj ich správanie. Navštevujú susediacu školu, stávajú sa samostatnejšími a začínajú si sami seba viac vážiť,“ hovorí Dagmar Mekiňová. Deti domov vyhľadáva cez oznamy v kostoloch alebo na stretnutiach  s verejnosťou. Sociálna pracovníčka najskôr dieťa navštívi doma, potom ho spolu s rodičmi pozve do domova. Ak sa im v domove páči, prijmú ho. Ubytovacia kapacita domova sa z počiatočných 14 lôžok v roku 2006 zvýšila v priebehu piatich rokov na 52 postelí.
Podobné sú programy v Kitale, na severozápade Kene, a v Bungome, v západnej časti regiónu Rift Valley. V Kitale podporujú deti s fyzickým a mentálnym postihnutím tým, že im zabezpečujú prístup k zdravotnej starostlivosti, rehabilitácii a poskytujú im kompenzačné pomôcky. Tri malé domovy, kde sa o deti stará vychovávateľka, sú situované v školskom areáli, aby mali jednoduchý prístup do školy. V Bungome sa venujú zároveň aj deťom so zhoršeným sluchom a umožňujú im prístup ku vzdelaniu vo forme kurzov posunkovej reči, vybudovaním špeciálnych tried s príslušným vybavením.
V nairobskom slume Kibera sa eRko podieľa na fungovaní denného rehabilitačného centra, kam chodia deti na fyzioterapiu. Zároveň tu prebieha vzdelávanie ich opatrovateľov o tom, ako pristupovať k postihnutým deťom a ako sa o ne starať.

Nie zdravotné postihnutie, ale výzva

Stigmatizácia zdravotne postihnutých v Keni spôsobuje problémy v riešení ich situácie. Súčasťou projektov organizácie eRko je preto aj vzdelávanie rodinných príslušníkov a informovanie širokej verejnosti o príčinách vzniku zdravotného postihnutia.
„V Keni vnímajú postihnutie ako niečo negatívne, čo je iba v Afrike. Pozitívne vnímaná Európa určite žiadnych postihnutých nemá – povedal mi raz otec postihnutého chlapca,“ spomína dobrovoľníčka Mirka Triznová, ktorá pracovala na projekte s postihnutými deťmi. „V projektoch Dobrej noviny sa však nehovorí o postihnutí, ale o výzve,“ dodáva.
Ľudia v Keni si uvedomujú hodnotu vzdelania. „Študovne a internáty sú plné. Ak majú financie, naozaj si vzdelanie vážia. Všetci vedia anglicky. Keď si predstavíme, koľko ľudí u nás ovláda tri jazyky. V Keni hovoria po anglicky, plynule po swahilsky a ovládajú aj svoj kmeňový jazyk,“ spomína Mirka Triznová.
Dôkazom úspešnosti projektov eRka zameraných na zdravotne postihnuté deti je zvyšovanie počtu detí a rodičov, ktorí majú o projekty záujem. „Rodičia začínajú samy vyhľadávať pomoc, nosia svoje deti do programov, aby odborníci zhodnotili ich zdravotný stav a navrhli postup, ako zlepšiť kvalitu ich života,“ hovorí Dagmar Mekiňová.

Ukončime vylúčenie!

Okrem spomínanej priamej pomoci robí eRko aj vzdelávacie aktivity na zvyšovanie povedomia slovenskej verejnosti o ťažkých životných podmienkach zdravotne postihnutých. Organizácia spolupracuje s partnermi z Rakúska, Holandska a Českej republiky na európskom projekte Ukončime vylúčenie – Umožnime naplnenie Miléniových rozvojových cieľov.
Cieľom projektu je zvýšiť povedomie, získať podporu a tlak verejnosti, aby ľudia so zdravotným postihnutím boli aktívne zapájaní do programov na dosiahnutie Miléniových rozvojových cieľov, a tiež, aby si verejnosť uvedomila prepojenie medzi ľudskými právami a sociálnym rozvojom a začala ľudí so zdravotným postihnutím vnímať ako rovnocenných. Cieľovou skupinou sú najmä mladí ľudia, ktorí  by mali prevziať iniciatívu a žiadať politikov na európskej úrovni o inklúziu osôb so zdravotným postihnutím do európskych rozvojových programov. Novinári, učitelia, vedúci mimoškolských aktivít a politici získajú vďaka projektu materiály, ktoré im umožnia šíriť jeho myšlienky ďalej.

Operácia Rebecce pomohla

Desaťročná Rebecca sa narodila s deformovaním nazývaným „konská noha“ na oboch dolných končatinách. Je štvrté dieťa slobodnej matky z malej dediny, kde ľudia žijú v slamených príbytkoch nakopených v osadách pripomínajúcich slumy. Dospelí holdujú popíjaniu nelegálneho, doma vyrábaného alkoholu. Ponúkajú ho aj deťom, aby zabudli na hlad. Deti jedia neskoro večer, keď matky pripravia jedlo pre celú rodinu. Do školy nechodia. Medzi popíjajúce deti patrila aj Rebecca, až kým jedného dňa navštívila ich dedinu rehoľná sestra, ktorá si ju všimla. Rozhodla sa priviesť ju do Domova Jána Pavla II. Úspešne sa podrobila chirurgickej operácii. Po absolvovaní individuálneho rehabilitačného plánu sľúbila, že už nikdy viac nebude piť alkohol. Chce sa usilovne učiť, aby sa mohla stať zdravotnou sestrou a pomáhať liečiť ľudí vo svojej komunite. Chce tiež podporovať svoju mamu a súrodencov.