Vo väčšine rozvojových krajín tvoria deti do 18 rokov viac ako polovicu celkovej populácie. Reprezentujú tak obrovský sociálny potenciál, ktorý môže byť naplnený, len ak budú mať možnosť podieľať sa na ekonomických, politických a sociálnych procesoch. Všetky členské štáty OSN ratifikovali Konvenciu práv dieťaťa z roku 1990. Napriek tomu ich práva sú porušované  v niektorých krajinách na dennej báze - čo sa týka ich prístupu k vzdelaniu, vystaveniu násiliu  a nútenej práci. Mnohé žijú v extrémnej chudobe, v podvýžive, bez prístupu k pitnej vode, očkovaniu, zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, práci (v prípade mladých ľudí).

Podľa Dohovoru o právach dieťaťa z roku 1989 má každé dieťa právo na zabezpečenie primeranej životnej úrovne. Postarať sa o ňu majú rodičia a dohliadať na nich by mal štát. Napriek tomu, UNICEF odhaduje, že vo svete žije až 100 miliónov detí v uliciach veľkých miest rozvojových, aj rozvinutých krajín. V rozvojových krajinách je jedným z najčastejších dôvodov úniku z domu chudoba, v ktorej deti vyrastajú. Chudoba často núti rodičov, aby deti posielali pracovať namiesto vzdelávať sa v škole. Deti nemajú čo jesť, ani piť, nepoznajú hračky. Útek volia zo zúfalstva, nie z hrdinstva.

V ďalších častiach článku si môžete prečítať skutočné príbehy ľudí z rozvojových krajín.