• Peter Ivanič - Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj, Magdaléna Vaculčiaková, október 2011: Záchrana "Božích zubov" v Kirgizsku

Podľa Všeobecnej deklarácie ľudských práv a slobôd zdravie a blahobyt jednotlivca i jeho rodiny určujú životnú úroveň. Je teda nevyhnutné, aby mal každý prístup k zdravotnej starostlivosti a tiež k možnostiam zadováženia základnej obživy, ktorá priamo súvisí so zdravím. Životná úroveň sa veľmi odlišuje v jednotlivých štátoch, ale aj vo vnútri hraníc takmer každej krajiny. Niekde viac, inde menej. Príkladom krajiny, kde sú rozdiely medzi  životnou úrovňou obyvateľov jednotlivých regiónov výrazné, je Kirgizsko v Strednej Ázii.

Kirgizsko má jednu z najslabších ekonomík zo všetkých krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Dôvody môžeme hľadať v nedostatku nerastného bohatstva, pretrvávajúcich etnických konfliktoch či v slabých vládnych štruktúrach. Krajina je horami rozdelená na dve časti – bohatší sever a chudobnejší juh. Sever má vyššiu úroveň vzdelania, lepšiu infraštruktúru, viac sa tu investuje. Naopak juh je centrom spomínaných etnických stretov, oblasťou poľnohospodárstva, silnejšieho náboženského vplyvu. A pestovania tradičnej ryže – Ak-Uruk. Ani jej pestovanie však nie je bez problémov, ktoré plynú z celkovej situácie. Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj pomáha vymaniť sa z chudoby obyvateľom dediny Šorobašat na juhu Kirgizska

Bez ryže, v pasci chudoby
Ryži z Uzgenu sa v arabskom svete hovorí aj „božie zuby“, pretože je veľmi náročná na pestovanie, ale úroda sa zbiera len jedenkrát v roku. Jej pestovanie predstavuje pre roľníkov na juhu krajiny tradíciu, z ryže odrody Ak Uruk sa pripravujú miestne pokrmy. Naopak, jej nedostatok znamená stratu obživy a upadanie obyvateľstva do ešte väčšej chudoby. Prečo sa tradiční kirgizská odroda ryže Ak Uruk stráca? V dôsledku ťažkých životných podmienok na juhu krajiny, odchádza veľa otcov rodín za prácou do Ruska,  susedného Kazachstanu alebo do Spojených arabských emirátov. Ženy zostávajú s deťmi samé a pestovanie ryže sa stáva ich úlohou. Životné zmeny ich dostávajú do nelichotivej situácie, v ktorej majú často nielen fyzické, ale aj psychické problémy. Na druhej strane, migrácia hláv rodín má veľmi výrazný dopad na celkovú spoločnosť, ktorá sa v dôsledku nej mení zo spoločnosti s mnohopočetnými rodinami na spoločnosť osamelých matiek s nevzdelanými deťmi. Najmä dievčatá sú tie, ktoré ako prvé prestávajú chodiť do školy, a pomáhajú mamám na ryžových poliach, po kolená namočené vo vode. Chlapci sa k práci na poli pridávajú v čase žatvy. Znižuje sa tak gramotnosť obyvateľstva. „Kruh chudoby sa uzatvára pri predaji ryže. Keď už roľníci ryžu ťažko vypestujú, nie sú schopní ju adekvátne predať obchodníkom na bazároch. Sprostredkovatelia na trhoch im totiž vyplácajú len nízke ceny, ktoré im nepostačujú ani na náklady spojené s pestovaním. Takisto im neumožňujú nakúpiť náradie, ochranné prostriedky, mnohokrát ani hnojivá a semená,“ hovorí Peter Ivanič, asistent projektového manažéra Slovenského centra pre komunikáciu a rozvoj.

Dôraz na zdravie žien
Projekt Slovenského centra pre komunikáciu sa zameriava na znižovanie chudoby roľníkov. Keďže je však zložitá situácia roľníkov komplexná a v Šorobašate zostávajú najmä ženy – roľníčky, centrum realizuje aktivity so špeciálnym dôrazom na zdravie žien. „Ženy a dievčatá sadia ryžové výhonky do pripravených zaplavených políčok, čo so sebou nesie veľké zdravotné riziká. Zvyšuje sa tým chorobnosť a znižuje pôrodnosť. Pred začatím projektu neboli v Šorobašate bežnou výbavou gumené čižmy, nakoľko ich kúpa predstavovala výdaje navyše, na ktoré ženám z predaja ryže sprostredkovateľom nezostali financie,“ popisuje Peter Ivanič. V rámci projektu sú ženám poskytované ochranné prostriedky, ktoré ich chránia pred chorobami najmä gynekologického charakteru. V širšom kontexte projekt prispieva k zlepšeniu celkovej zdravotnej bilancie – k psychickému aj fyzickému zdraviu.

Komplexné riešenia
Tak ako v prípade riešenia zdravotných problémov je najdôležitejšia prevencia, nevyhnutné sú aj preventívne opatrenia, aby k zložitej situácii žien vôbec nedochádzalo. Hybnou silou, ktorá mení situáciu obyvateľov dedín v južnom Kirgizsku je migrácia v dôsledku zlých podmienok pre život v rodnej zemi. Jedným z aspektov komplexného problému je pestovanie ryže. S cieľom zachrániť pestovanie tradičnej plodiny, ktorá často predstavuje pre kirgizských roľníkov identitu, Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj postavilo v dedine tradičnú mlynicu, ktorú slávnostne uviedlo do prevádzky 2. októbra  2011. V Šorobašate tiež vznikla šľachtiteľská stanica v spolupráci s Technickou univerzitou v Oši a s Centrom výskumu rastlinnej výroby v Piešťanoch. Stanica má slúžiť na certifikáciu významnej sorty ryže Ak-Uruk. Ďalším krokom je zlepšenie prístupu na trh, aby roľníci nepredávali ťažko vypestovanú ryžu pod cenu. „K lepšiemu ohodnoteniu práce roľníkov prispieva cyklus školení z marketingu a účtovníctva, vďaka ktorým získali prehľad o tom, ako funguje trh a ako preraziť na trhu s vyššou pridanou hodnotou – napríklad v supermarketoch vo väčších mestách, v reštauráciách,“ vysvetľuje asistent projektového manažéra. Na základe prieskumu dopytu na trhu Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj v spolupráci s miestnym partnerom, verejným fondom PANGEA, našlo vhodný obal a baliaci mechanizmus na distribuovanie ryže do obchodnej siete. Distribuovať ryžu budú roľníci samostatne autom, ktoré budú mať v rámci projektu vo výhodnom prenájme. Všetky aktivity projektu sa realizujú s dôrazom na životné prostredie, životnú a vzdelanostnú úroveň, i tradície územia. Jednotlivé kroky smerujú k tomu, aby sa roľníci z dediny Šorobašat vymanili z kruhu chudoby.   

Návrat manžela a zmyslu života
Gulmirin manžel odišiel za prácou do Ruska a v Uzgene zanechal so ženou aj svoje deti. Gulmira nemala prácu a tak premýšľala, že odíde s rodinou za manželom, aby spoločne zarobili peniaze a mohli si postaviť vlastný dom. Keď začalo Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj realizovať projekt, Gulmira s rodinou začali pestovať ryžu vďaka materiálnej pomoci v podobe osiva, hnojiva, pracovného náradia a ochranného oblečenia. Časom sa jej manžel vrátil z Ruska do rodného kraja a začal pomáhať s pestovaním ryže. Gulmira navyše organizuje stretnutia pre mladé ženy z oblasti, počas ktorých šijú vrecká na ryžu, a následne predávajú balenú ryžu na trhu. Gulmira si vytvorila vlastnú malú firmu.