Situácia žien vo svete sa v posledných rokoch viditeľne zlepšila. Štatistiky potvrdzujú, že sa zvýšil počet dievčat, ktoré dokončili základnú školu, rastie počet žien v politike, a naopak klesá úmrtnosť žien pri pôrode. Avšak ženy stále nie sú rovnako oceňované za porovnateľnú prácu ako muži. Najmä vo vidieckych oblastiach rozvojových krajín pretrváva vysoká negramotnosť dospelých žien. Mnoho dievčat sa už v útlom veku stáva detskými nevestami. Z konfliktných oblastí k nám prenikajú hrozivé správy o systematickom znásilňovaní žien a dievčat ako taktickej zbrani bojujúcich strán. Riešenie rodovej nerovnosti je úzko prepojené s efektivitou rozvojovej pomoci.

Afganistan je islamskou republikou, avšak pretrvávajúcu diskrimináciu voči ženám nemožno prisudzovať výhradne náboženstvu. Postavenie žien v spoločnosti ovplyvňujú i hlboko zakorenené patriarchálne tradície, či pohnutá história krajiny. Afganistan je na chvoste takmer všetkých rebríčkov merajúcich životnú úroveň krajín. Napríklad podľa najnovších štatistík OSN len 26% obyvateľov krajiny vie čítať a písať, z toho iba takmer 13% žien. Mnohé dievčatá sa do školy nedostanú kvôli skorému vydaju, povinnostiam v domácnosti a výchove detí. Občianske združenie Človek v ohrození (ČVO) realizuje v Afganistane projekty zamerané na vzdelávanie žien a ich zapájanie sa do spoločnosti od roku 2004. Hlavnou cieľovou skupinou združenia v Afganistane sú vidiecke dospelé ženy a dievčatá staršie ako 15 rokov.

Progresívna ústava nestačí
„Afganistan má pomerne progresívnu ústavu. Ženám napríklad zaručuje účasť na politickom živote krajiny. Prax je však iná. Afganská spoločnosť je konzervatívna, preto je pre väčšinu žien ťažké uplatniť svoje práva,“ hodnotí Marcela Ondeková, vedúca oddelenia humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce; ČVO, ktorá v Afganistane pracovala a krajinu často navštevuje. Mnohí ľudia podľa nej nevedia, že sa svojich práv môžu dožadovať, ba niekedy ani to, že nejaké práva majú. Problémom je aj existencia paralelných právnych systémov – oficiálnych zákonov krajiny, zvykového práva a náboženského práva šaríja. „Ľudia na dedine sa nebudú odvolávať na ústavu, keď sa im deje nejaká krivda. Majú svoje tradičné mechanizmy ako riešiť spory. Bohužiaľ, tie často nezaručujú rovnaké práva pre muža a ženu,“ vysvetľuje Ondeková.

Dobré vzťahy s komunitou
Človek v ohrození realizuje svoje projekty s viacerými miestnymi partnermi. Najdlhšie spolupracuje s miestnou ženskou organizáciou Afghan Women Resource Center (AWRC).
Žiadny projekt sa v komunite nemôže realizovať bez súhlasu rady dedinských starešinov. Každá žena, ktorá sa chce projektu zúčastniť, tiež musí mať súhlas od svojho manžela alebo otca, ak ešte nie je vydatá.
Úspešná realizácia projektov závisí od dobrých vzťahov s miestnymi ľuďmi a od spolupráce s mužmi, ktorí voči západnému svetu často nemajú dôveru. Projektové aktivity pre ženy sa preto odohrávajú v komunitných centrách, ktoré sú umiestnené dostatočne blízko k domovom žien, avšak ohradené múrmi, aby poskytovali ženám dostatočné bezpečie a súkromie. Lektorkami sú často vyškolené miestne ženy, čím sa znižujú obavy mužov, že ich manželky prídu do styku s cudzími mužmi, čo miestne kultúrne tradície nedovoľujú.
Pracovníčky AWRC sa vždy snažia navštíviť aj miestnu mešitu a vysvetliť ciele realizovaných aktivít, aby predišli zbytočným konfliktom. Akékoľvek informácie o právach žien sú vždy prezentované v kontexte islamu.

Jednoducho, ale účinne
Na základe skúseností z prvých rokov svojej misie v Afganistane, sa Človek v ohrození rozhodol zameriavať svoje aktivity primárne na zníženie chudoby na vidieku a podporenie obživy žien. V rámci týchto aktivít potom organizácia presadzuje celkové zlepšovanie postavenia afganských žien v spoločnosti.
Od r. 2010 pracuje na rozvoji chudobných vidieckych komunít prostredníctvom odborného vzdelávania v oblasti poľnohospodárstva a podpory poľnohospodárskych živností. Úspešným je najmä spracovanie plodín z tzv. domácich záhrad. „Vďaka odbornému vzdelávaniu v našich kurzoch sa ženy lepšie starajú o pestované plodiny. Absolventky tréningov tiež vedia zabezpečiť príjem pre svoju rodinu odpredajom časti dopestovanej úrody. Spracované plodiny predávajú ako zaváraniny, ovocné džemy alebo zeleninové omáčky,“ hovorí o výsledkoch projektu Jana Jakubíková, terénna pracovníčka organizácie v Afganistane.
Súčasťou odborných tréningov sú aj kurzy základnej gramotnosti. Ženy sa v nich učia základom čítania, písania a počítania, vďaka čomu sú samostatnejšie v bežnom živote, aj pri zakladaní vlastného biznisu, s ktorým im v rámci projektu pomáhajú skúsení školitelia. „Vďaka kurzom hygieny, výživy a zdravotnej prevencie sa ženy dokážu lepšie postarať o domácnosť a varia aj výživnejšiu stravu, čím sa zníži výskyt podvýživy u detí. To oceňuje i mužská časť rodín a ženy sa tak stávajú pre domácnosť z pohľadu mužov „užitočnejšie“, čím pomaličky prispievame k posilňovaniu postavenia afganských žien,“ vysvetľuje Jakubíková.

Komplexné služby
Zlepšiť postavenie žien v Afganistane naozaj nebude bez mužov možné. Človek v ohrození sa preto do svojich aktivít snaží zapojiť aj manželov či otcov účastníčok tréningov. „Mužom poskytujeme poradenstvo o poľnohospodárskych metódach a organizujeme im aj krátke stáže na iných farmách, aby sa dozvedeli ako pestovať efektívnejšie plodiny na rodinných poliach. Môžu si tiež požičiavať náradie, ktoré si nemôžu dovoliť zakúpiť. Vďaka týmto aktivitám vidia, že sa v projektoch nedeje nič zlé,“ hovorí Marcela Ondeková.
ČVO tiež pomáha financovať škôlku pre deti účastníčok kurzov. Ženy majú totiž primárnu zodpovednosť za chod domácnosti a starostlivosť o deti a ostatných členov rodiny. Ak chcú navštevovať tréningové centrum, musia si plniť všetky svoje povinnosti, inak by im mohol manžel vzdelávanie zakázať.
Deti sa v škôlke niečo naučia, zahrajú sa, dostanú tam výživnú stravu. Vychovávateľka pre ne napríklad pripravila aj jednoduché školenie o hygiene a deti potom upozorňovali svoje mamy, ak si pred obedom zabudli umyť ruky.
Komplexnejšie projekty oslovujú celú rodinu i širšiu komunitu. Podporujú aj uplatňovanie ženských práv, ale citlivejším a nenásilným spôsobom. Obe partnerské organizácie, ČVO a AWRC, sú si vedomé že zmeny v postavení afganských žien prichádzajú pomaly a postupne: „Zmeniť hlboko zakorenené predsudky a stereotypy o úlohe žien v spoločnosti vyžaduje dlhodobú, systematickú a citlivú prácu s miestnymi ľuďmi. A to nie je možné v rámci jednoročného projektu,“ uzatvára Marcela Ondeková.

Z upratovačky je podnikateľka
Zareen má 35 rokov, žije so svojím manželom a šiestimi deťmi. Zareenin manžel bol ešte pred časom jediný pracujúci v rodine. Mal čistiareň, ktorú však prevádzkoval iba počas jari a leta. Po zvyšok roka bola zatvorená, rodina mala preto v tomto období značné finančné problémy. Zareen najprv pracovala v komunitnom centre ako upratovačka, po nejakom čase prejavila záujem aj o odborné tréningy. Vďaka teoretickým a praktickým tréningom spracovania plodín si po roku mohla založiť vlastný biznis. Neskôr získala grant a dnes zamestnáva päť ďalších dievčat. Vyrábajú zaváraniny, ktoré predávajú na blízkych bazároch. Zareen mesačne zarobí okolo 300 eur, ktoré rozdelí medzi svoje zamestnankyne a nakúpi suroviny na ďalšie produkty. Rodina Zareen tak má i na jeseň a v zime dostatok peňazí na nákup jedla a šatstva.