Ľudské práva zaručujú každej ľudskej bytosti právo žiť slobodne a dôstojne. Sú univerzálne - platia pre všetkých rovnako, bez ohľadu na rasu, pohlavie, vierovyznanie alebo etnicitu. Sú neoddeliteľné - nemôžu byť odobrané alebo odopreté. Sú nedeliteľné - neexistuje medzi nimi žiadna hierarchia, všetky práva a slobody sú rovnako dôležité. Sú garantované - medzinárodnou komunitou a právne záväzné a dovolateľné (vymožiteľné).

Ľudské práva sú zakotvené a kodifikované v mnohých narodných, regionálnych a medzinárodných deklaráciách. Jednou z najznámejších je Univerzálna deklarácia ľudských práv, prijatá medzinárodných spoločenstvom v roku 1948. Obsahuje tridsať článkov vymedzujúcich všetky práva, ktoré musia byť dodržiavané a ochraňované. Štát je záviazaný rešpektovať, ochraňovať a napĺňať ľudské práva obsiahnuté v univerzálnych medzinárodných dokumentoch. Na Slovensku sú ľudské práva zakotvené v Listine základných práv a slobôd - ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorá bola neskôr začlenená a tvorí Druhú hlavu Ústavy Slovenskej republiky.

Medzi základné ľudské práva a slobody partia:
•    spôsobilosť každého na práva;
•    právo na život
•    nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia
•    zákaz mučenia, krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu;
•    osobná sloboda
•    zákaz nútených prác alebo služieb
•    právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, na  ochranu pred neoprávneným zasahovaním do rodinného a súkromného života a iné.

Ďalej sa ľudské práva delia na občianske a politické (sloboda prejavu a právo na  informácie, petičné právo, právo sa zhromažďovať, právo slobodne sa združovať v spolkoch, právo občanov zúčastňovať sa na  správe vecí verejných a iné) a  hospodárske, sociálne a kultúrne práva (právo na slobodnú voľbu povolania, právo na prácu, právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, napr. právo na odmenu za vykonanú prácu, ochranu pred svojvoľným prepúšťaním a diskrimináciou, právo na odpočinok po  práci, právo na ochranu zdravia, ochrana manželstva, rodičovstva, rodiny, osobitná starostlivosť o tehotné ženy, rodičovská výchova a starostlivosť, právo na vzdelanie, sloboda vedeckého bádania a umenia a iné). Niektoré medzinárodné a národné inštrumenty upriamujú pozornosť na marginalizované a zraniteľné skupiny ľudí. Tieto ustanovujú napríklad práva žien, detí alebo migrantov.

Táto webová sekcia je realizovaná s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tejto sekcie je výlučne zodpovedná Platforma MVRO.

Rodová rovnosť je kľúčová pri ekonomickom a sociálnom rozvoji krajín. Dôležitý je prístup žien k získaniu vzdelania a možnosť vstupu na trh práce, prístup k ekonomickým zdrojom - pôžičky, možnosť vlastníctva pôdy, prístup k participácii na politickom rozhodovaní v spoločnosti. Investície do vzdelávania a zdravia dievčat a žien redukujú úmrtnosť matiek, znamenajú lepšie vzdelanie a zdravie ich detí a zvýšený príjem  domácností.   V súčasnosti tvoria 2/3 negramotnej populácie (800 miliónov ľudí) ženy, pol milióna žien ročne umrie pri pôrode, jedna z troch žien je vystavená fyzickému alebo sexuálnemu násiliu, podiel žien na politickom živote je minimálny.

V posledných rokoch sa situácia žien v mnohých krajinách sveta zlepšila. Zvýšil sa počet dievčat, ktoré dokončia základnú školu, zvýšil sa počet žien v politike, a naopak znížil sa počet mŕtvych matiek pri pôrode. Naďalej ale ženy nie sú rovnako oceňované za prácu ako muži.  Vo vidieckych oblastiach rozvojových krajín pretrváva negramotnosť žien, vo vojnových oblastiach znásilňovania či obchodovanie so ženami. Genderové nerovnosti bránia spoločnostiam v odstraňovaní chudoby.

V ďalších častiach článku si môžete prečítať skutočné príbehy ľudí z rozvojových krajín.

• Jana Jakubíková, Magdaléna Vaculčiaková, august 2011: Šťastný príbeh prvej podnikateľky v provincii Parwan

• Marcela Ondeková - o.z. Človek v ohrození, Magdaléna Vaculčiaková, október 2011: Malými krokmi k rešpektovaniu práv žien

• Peter Ivanič - Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj, Magdaléna Vaculčiaková, október 2011: Záchrana "Božích zubov" v Kirgizsku

• Jana Jakubíková, december 2011: Spýtajte sa manžela, či chcem ísť do školy

Vo väčšine rozvojových krajín tvoria deti do 18 rokov viac ako polovicu celkovej populácie. Reprezentujú tak obrovský sociálny potenciál, ktorý môže byť naplnený, len ak budú mať možnosť podieľať sa na ekonomických, politických a sociálnych procesoch. Všetky členské štáty OSN ratifikovali Konvenciu práv dieťaťa z roku 1990. Napriek tomu ich práva sú porušované  v niektorých krajinách na dennej báze - čo sa týka ich prístupu k vzdelaniu, vystaveniu násiliu  a nútenej práci. Mnohé žijú v extrémnej chudobe, v podvýžive, bez prístupu k pitnej vode, očkovaniu, zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, práci (v prípade mladých ľudí).

Podľa Dohovoru o právach dieťaťa z roku 1989 má každé dieťa právo na zabezpečenie primeranej životnej úrovne. Postarať sa o ňu majú rodičia a dohliadať na nich by mal štát. Napriek tomu, UNICEF odhaduje, že vo svete žije až 100 miliónov detí v uliciach veľkých miest rozvojových, aj rozvinutých krajín. V rozvojových krajinách je jedným z najčastejších dôvodov úniku z domu chudoba, v ktorej deti vyrastajú. Chudoba často núti rodičov, aby deti posielali pracovať namiesto vzdelávať sa v škole. Deti nemajú čo jesť, ani piť, nepoznajú hračky. Útek volia zo zúfalstva, nie z hrdinstva.

V ďalších častiach článku si môžete prečítať skutočné príbehy ľudí z rozvojových krajín.

• Anna Beňová - UNICEF, Magdaléna Vaculčiaková, október 2011: Odmalička zdraví

• Klára Hollá - SAVIO, Magdaléna Vaculčiaková, október 2011: Deti z ulice tiež túžia po zmysluplnej budúcnosti

• SITA, december 2011: Deťom z ulíc Kene pomáha rehabilitačné centrum