Problematika bezpečnostnej politiky je až na výnimky mimo záujmu denníkov, televízií a verejnej mienky. Je to stav pre demokratickú spoločnosť príznačný. Na jednej strane je to tak aj správne: o tom, či a koľko nadzvukových lietadiel ktorý štát potrebuje, nie je potrebné špekulovať a zbytočne diskutovať. Verejná mienka dosť dobre ani nemôže rozumieť potrebám armády, bezpečnostným rizikám či financovaniu s tým spojeným. Na druhej strane, o to väčšiu zodpovednosť nesú politickí lídri. Na bezpečnosť by mali mať jasné stanoviská, pokiaľ možno bez väčších rozdielov medzi jednotlivými stranami.

Svet nie je dokonalým miestom pre život a preto každá krajina, Slovensko nevynímajúc musí byť pripravená chrániť bezpečnosť svojich obyvateľov a územia. Každá krajina potrebuje vojenskú kapacitu na svoju obranu. Napriek tomu však existujú prípady, keď sa malá krajina, akou je Slovensko, nemôže spoliehať iba na svoju armádu a potrebuje hľadať spojencov. A tak vzniká otázka: aká medzinárodná bezpečnostná spolupráca je v záujme našej krajiny?