Humanitárna pomoc je chápaná najmä ako pomoc v stave núdze a v tiesni, je reakciou na mimoriadnu udalosť, ktorú nemožno predvídať. Spravidla je krátkodobá.

Podstatou humanitárnej pomoci je prejav solidarity s ľuďmi v núdzi prostredníctvom pomoci, podpory a záchranných operácií.Tie majú pomôcť ľuďom bez ohľadu na etnický pôvod, náboženské vyznanie alebo politické presvedčenie. Pomoc smeruje predovšetkým k tým najzraniteľnejším obyvateľom rozvojových krajín, obetiam prírodných katastrôf, kríz spôsobených človekom, pri stave nedostatku potravín alebo iných núdzových situácií. Núdzovou situáciou je stav vytvorený mimoriadnou udalosťou, ktorý krajina nedokáže zvládnuť z vlastných zdrojov, pričom ľudia v tejto sitácii trpia alebo prichádzajú o dôstojnosť.

Dôležitou stránkou humanitárnej pomoci je dodržiavanie humanitárnych princípov, predovšetkým ľudskosti, nestrannosti, neutrality a nediskriminácie.

Humanitárna pomoc môže mať prvky krátkodobej pomoci zameranej na to, aby sa umožnil príchod pomoci, predišlo sa zhoršeniu dopadu krízy a začalo sa pomáhať tým, ktorí sú krízou postihnutí.

Za humanitárnu pomoc sa považujú i preventívne a pohotovostné programy, najmä v osobitne rizikových oblastiach, a to formou zriadenia účinnej inštitucionálnej pomoci, posilnením systémov včasného varovania a iných opatrení na ochranu obyvateľstva.

Pokračovaním humanitárnej pomoci je v prípade potreby pomoc pri obnove - tzv. rehabilitačná t.j. post-humanitárna pomoc. Tá zahŕňa širokú škálu ozdravných a rekonštrukčných prác, ktoré môžu slúžiť na prípravu a tvorbu rozvojového programu.

Základnými predpokladmi pre poskytovanie humanitárnej pomoci sú:

• adresnosť a celkový dopad poskytnutej pomoci, t.j. jej aktuálna potreba, rýchlosť, vhodný obsah v závislosti na potrebách postihnutého obyvateľstva,
• účinnosť využitia dostupných zdrojov,
• primeranosť finančných a technických prostriedkov i ľudských zdrojov,
• využitie medzinárodnej koordinácie pomoci,
• koordinácia s ďalšími humanitárnymi organizáciami.