(Rozhovor.) Abdi Rach Huka (22) sa narodil, vyrastal a so štyrmi príbuznými žije v plechovom „minidomčeku" v slume Kayaba v hlavnom meste Kene Nairobi. Patrí ku skupine mladých ľudí KAYA, ktorí sa rozhodli, že nebudú so založenými rukami čakať na pomoc zvonku a pustili sa do „upratovania" slumu. Neskôr dostali aj malú pomoc aj od slovenských darcov z Dobrej noviny. Mesiac bol na Slovensku a vysvetľoval, aký je život v slumoch v Nairobi.

Koľko ľudí žije v slume Kayaba?

Asi 40-tisíc. Ľudia – celé rodiny žijú v maličkých domčekoch, ktoré sú veľké asi ako táto kancelária (4x3 metra). Nie je tam stabilný prístup k pitnej vode, chýba tam kanalizácia. Ľudia chodia na potrebu k rieke. A do rieky odhadzujú aj odpad. Kvôli zlej hygiene tam vždy najmä v období dažďov hrozí nákaza cholery. Aj preto sme sa rozhodli, že postavíme toalety a sprchu, budeme čistiť uličky medzi domami, aj rieku, ktorá tečie cez slum.

Dá sa taký slum vôbec poupratovať?

Neberieme to tak, že ideme vyčistiť celý slum. To by sa nedalo. Je to ako so všetkými problémami, ktoré sa časom v slumoch nakopili a teraz treba hľadať riešenia. Ale vždy má zmysel začať hoci aj s niečím malým a ísť postupne, krok za krokom. Začneme vždy s upratovaním jednej ulice alebo malej časti slumu... Ľudia sú za to nesmierne vďační.

Ako dlho vydrží byť poupratované, keď tam nie sú smetiaky?

Asi týždeň. Práve to, že chýbajú koše, je veľký problém. Chceme zaviesť systém odvozu odpadu. Ľuďom budeme rozdávať igelitové vrecia na odpad, po čase sa po ne vrátime a za malý poplatok 20 šilingov (v prepočte 20 centov) ich odvezieme.

Máte nejakú podporu kenskej vlády?

V podstate robíte verejnoprospešné práce... Niečo také ako podpora v nezamestnanosti alebo verejnoprospešné práce u nás nepoznáme. Vláda má vytvorený projekt ochrany rieky Ngong a jej znečisťovanie je vlastne zakázané. Na odpad vyčlenila vyhradené miesta. A faktom je, že v slume neexistuje systém odvozu odpadu. Vláda inak na projekty poskytuje pôžičky, ale musia byť ziskové a treba ich splatiť. Na takú pôžičku nemáme.

Hlavnú zodpovednosť za zlepšenie životných podmienok v krajine mali niesť miestne vlády a ľudia...

Súhlasím. My sami sme sa rozhodli, že chceme do slumu priniesť zmenu, zlepšiť podmienky, v ktorých žijeme a nečakať na pomoc zvonka. Rozhodli sme sa postaviť toalety a sprchu a starať sa o ich prevádzku, čistiť rieku a ulice, vytvoriť si fond na podporu mladých ľudí a zaplatenie aspoň časti školských poplatkov, teraz tiež skúšame systém pestovania sukuma wiki (druh zeleniny podobný špenátu), aby si ju ľudia mohli dopestovať vo vreciach pri domčeku... Hľadáme riešenia na problémy, ktorými žijú naši ľudia. Vytvárame aj pracovné miesta pre mladých. A môžete mi veriť, aj malá pomoc, ktorú dostaneme, je naozaj účinne využitá.

Akú konkrétnu pomoc ste dostali?

Veľmi nám pomohlo, keď sme vďaka finančnej podpore z Dobrej noviny, mohli kúpiť tanker na zásoby vody. Kvôli chýbajúcim dažďom bol vlani v celom Nairobi zúfalý nedostatok vody a náš projekt na zlepšenie hygieny veľmi závisí od vody. Vďaka finančnej pomoci sme si mohli tiež kúpiť potrebné náradie na čistenie rieky a slumu – hlavne fúriky. Teraz chceme postaviť a prevádzkovať študovňu, aby sa deti mali kde učiť... Ak bude šanca, radi by sme ju vybavili aj knihami a počítačmi.

Vy ste sa ako učili, keď ste chodili do školy?

Keďže v dome – teda v jednej miestnosti - býva celá rodina, veľa pokoja na učenie som nemal. Vždy som preto čakal, kým sa zotmie a všetci zaspia. Potom som sa učil pri petrolejke.

Aj preto býva v slumoch toľko požiarov?

(smiech) Ja som nič nepodpálil! Ale je pravda, že tie požiare súvisia s chýbajúcou elektrinou. Ľudia v slume si často robia nelegálne prípojky na elektrické rozvody, ktoré určite nespĺňajú bezpečnostné štandardy.

Zlepšil sa prístup k vzdelaniu odvtedy, čo vláda zaviedla bezplatné základné školstvo?

Určite je veľmi dobré, že odvtedy chodí do školy oveľa viac detí. Ale stále to nie je ideálne. Triedy sú preplnené, v jednej sa tlačí približne 50 detí a aj učitelia sú preťažení. Chýbajú tiež školské pomôcky. O jednu učebnicu sa delia aj tri deti. Pre chudobné rodiny je to stále finančne náročné. Deti potrebujú do školy uniformu a pomôcky. A zďaleka nie všetky, aj keď sú bystré a veľmi by chceli, môžu potom ďalej študovať na strednej škole. Ja som mal šťastie, že na stredoškolské štúdium som mal sponzora. Na štyri roky vyšlo školné v prepočte 1200 eur. Na dva roky štúdia na vysokej škole to bolo 5000€. Na dokončenie vysokej školy však sponzora už nemám.

Vyše mesiaca ste strávili na Slovensku a žili v úplne iných podmienkach ako v Kayabe...

Veru, nemám vo zvyku jedávať tri razy denne. A prvý raz som tu ochutnal syr. Syr síce v Keni tiež máme, ale je tak drahý, že človek zo slumu si ho nekúpi.

Čo vás tu najviac zaujalo?

Srdeční a priateľskí ľudia, ktorí nás pozývali aj k sebe domov, brali nás ako vlastné deti. A tiež sneh! Ľudia a sneh mi budú v Keni najviac chýbať. Tiež by som chcel, aby v Keni boli štyri ročné obdobia. A veľmi sa mi páčili aj hrady a zámky, také niečo v Keni nemáme. V bojnickej zoo som videl prvý raz aj medveďa. Našiel som si tu veľa priateľov a dúfam, že niekedy sa budem môcť vrátiť. Som veľmi vďačný, že som vôbec mohol prísť, bola to veľmi dobrá skúsenosť. Otvorilo mi to v mnohých veciach oči a myslím, že ma to urobilo lepším. Myslím, že do Kene sa vráti iný človek.

V čom iný?

Neviem to zatiaľ presne definovať. Pre mňa bolo veľmi silnou osobnou skúsenosťou to, že som sa stretol s ľuďmi, ktorí dávajú z vlastných peňazí, aby prispeli na pomoc tým, ktorí sa majú horšie. Vidím odkiaľ tie peniaze do Kene prichádzajú. A to ako nás podporujú, ako nám držia palce v našom snažení, je veľmi povzbudzujúce. Je to veľkou motiváciou a ja sa vrátim s tým, že napriek všetkým problémom, treba pokračovať, treba sa snažiť a nepochovávať sny o lepšom živote.

Pripravila: Daniela Balážová

Rozhovor vyšiel v bulletine Rozvojová pomoc - Jar 2010, ktorý bol vydaný v rámci projektu To Act You Have To Know. Bulletin nájdete na:

http://www.mvro.sk/phocadownload/Publikacie/bulletin_web.pdf