Čím väčší bude globálny nárast teploty prízemnej atmosféry, tým tvrdšie budú dôsledky hlavne pre rozvojové krajiny, pretože "tie sa nevedia účinne brániť." Uviedol to pre agentúru SITA klimatológ Milan Lapin, ktorý vystúpil v Bratislave na medzinárodnom seminári Klimatické zmeny a ich dôsledky na rozvojové krajiny.

V rozvojových krajinách, kde nemajú prostriedky na prípravu adaptačných opatrení, ľudia "žijú v hraničných existenčných podmienkach." To znamená, že osídlenie sa rozšírilo až ,,po podmienky, kde je ešte prijateľná úmrtnosť a kde sa ako tak dá prežiť. Ak sa tieto podmienky len minimálne zhoršia, úmrtnosť, poškodenie majetku a zdravia narastie do takých rozmerov, že budú nútení sťahovať sa inde, až na to, že niet kam. Skoro všetky vhodné územia sú už obsadené." Dôsledkom môžu byť vojenské konflikty, etnické a iné sociálne nepokoje.

Za posledných sto osem rokov sa zvýšila teplota na celej Zemi o 0,8 stupňa, v niektorých regiónoch aj o viac ako 5 °C. O najbližších sto rokov sa teplota môže globálne zvýšiť o 2 ale aj o 4 stupne v priemere, najnepriaznivejší scenár je až 5,8 stupňa Celzia. A aj keby sme dnes prestali s emisiami skleníkových plynov, tak sa teplota zvýši o viac ako stupeň Celzia do konca tohto storočia, pretože skleníkové plyny, ktoré už sú v atmosfére, ešte nejakú dobu tam zostanú. Pokiaľ sa teplota vzduchu za storočie zvýši alebo zníži o jeden stupeň, podľa vedcov sa nič závažné nedeje, adaptačné procesy to stačia vyrovnať. Ak sa však zvýši globálna teplota o viac ako dva stupne, už musíme počítať s nenávratnými stratami, zmenami v ekosystémoch a nástupom nestability, ktorá sa môže dotknúť života ľudí, hlavne tých najchudobnejších. "Zatiaľ sa nevie presne, v akom rozsahu to bude, ale sú signály, že škody môžu byť veľmi veľké a mnohokrát neznesiteľné pre danú komunitu ľudstva," hovorí klimatológ Lapin.

Rozvinutejšie krajiny majú viac prostriedkov na to, aby čelili nepriaznivým dôsledkom klimatických zmien. ,,Je známe, že rozvojové krajiny sa doteraz podieľali na globálnej emisii skleníkových plynov menej ako pätinou, no možné dôsledky klimatickej zmeny sa práve tam prejavia najviac. Preto je dôležitá aktívna solidarita rozvinutých krajín a krajín s najväčšou sumárnou emisiou skleníkových plynov s krajinami tretieho sveta. (...) Ide najmä o transfer nových technológií a o pomoc pri adaptačných opatreniach,“ uviedol profesor Lapin v denníku SME v reakcii na výsledky júlového summitu G8. Iba všeobecne sa však v záverečnom dokumente spomína využitie obnoviteľných zdrojov energie, pripomína profesor Lapin.

Summit G8 bol dôležitý z hľadiska prípravy konferencie OSN o klimatických zmenách v Kodani v decembri 2009. Nový Protokol o klimatických zmenách z Kodane má nahradiť Kjótsky protokol.

Zdroj: SITA, SME