ROZHOVOR s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom o tom, prečo by sa aj Slovensko malo viac zaoberať politikou voči rozvojovým krajinám a poskytovaním rozvojovej pomoci. Podľa ministra by pomoc Slovenska mala mať ,,tvár a dušu" a nemala by byť len ,,troma kvapkami do mora". Pomoc by mala ísť najmä na Západný Balkán, do Afganistanu a Afriky.

Prečo by malo Slovensko poskytovať rozvojovú pomoc, osobitne v čase hospodárskej krízy?

Pretože máme dobrú pamäť a zodpovednosť. Aj nám iní pomáhali v čase, keď sme to veľmi potrebovali. Ide tu teda aj o prejav obyčajného ľudského súcitu s utrpením druhých. A iste, je to aj o plnení medzinárodných záväzkov. Slovensko je členom OECD – klubu 30 najvyspelejších štátov sveta. Vstupom do EÚ a OECD sa Slovensko pridalo k bohatšej časti sveta a prijalo princíp solidarity s menej bohatými krajinami. Globálna hospodárska a finančná kríza ukázala, ako veľmi sú naše ekonomiky prepojené. Krízu pociťujú aj najmenej rozvinuté krajiny. Ich sa kríza dotkla najviac. Nemajú totiž dostatok zdrojov a kapacít jej čeliť. OSN odhaduje, že v dôsledku krízy upadne späť do chudoby viac ako 100 miliónov ľudí...

Prečo sa teda objem financií na projekty rozvojovej pomoci v rozpočte na rok 2010 znižuje?

Celkovo sa výrazne znížil rozpočet rezortu, čo v praxi to postihne všetky aspekty činnosti ministerstva. Nie je to o tom, čo chceme a nechceme, ale čo si môžeme dovoliť. Je tu rozvojová pomoc, záväzky voči medzinárodným organizáciám, sieť zastupiteľských úradov, platy, údržba, obnova. Kde z toho môžeme ubrať?

Rozpočet schvaľuje vláda. Nakoľko si uvedomuje vzájomné prepojenie problémov vo svete a potrebu rozvojovej pomoci?

Vo vláde a parlamente nie sú pochybnosti o zmysluplnosti rozvojovej pomoci. V parlamente má zvyšovanie objemu financií na rozvojovú pomoc silnú podporu. Napriek tomu pre veľké rozpočtové ťažkosti sa nám tento rok nepodarí výraznejšie zvýšiť objem rozvojovej pomoci. Súhlasím ale, že o podpore trvalo udržateľného rozvoja vo svete a potrebe zvyšovania rozvojovej pomoci Slovenska treba stále hovoriť, na vládnej i mimovládnej úrovni. Svet je tak veľmi globalizovaný, že problémy, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať veľmi vzdialené, sa nás v konečnom dôsledku očividne týkajú. Najvýraznejším príkladom je dopad klimatických zmien na migráciu. Zlyhanie ekonomicky vyspelejšej časti sveta pri odstraňovaní chudoby a hospodárskeho i sociálneho zaostávania by mohlo v budúcnosti spôsobovať problémy s priamymi následkami na našu krajinu.

Je Slovensko chudobné?

Nie, Slovensko nie je chudobná krajina. Aj na Slovensku existuje fenomén chudoby. V prípade rozvojových a najmenej rozvinutých krajín však hovoríme o tzv. absolútnej chudobe. To je stav, v ktorom nie sú zabezpečené základné ľudské potreby, vrátane jedla, bezpečnej pitnej vody, hygienických zariadení, zdravia, bývania, vzdelania a informácií. Ľudia v takejto situácii sú na absolútnej hranici prežitia. Väčšinu z nich pritom tvoria ženy a deti. Chudobu, ako chronický nedostatok zdrojov potrebných pre život, považujem za jednu z hraničných životných skúseností.

 Považujete Srbsko za krajinu, ktorá potrebuje najviac zo zdrojov slovenskej pomoci?

Slovensko dávnejšie podporuje procesy demokratických zmien v Srbsku politicky aj ekonomicky. Našu spoluprácu určujú historické, kultúrne, geografické i ľudské väzby. Bol to práve tzv. Bratislavský proces z r. 1999, ktorý významne prispel k začatiu demokratických reforiem v Srbsku. Uvedomujeme si, že od situácie na Balkáne v mnohom závisí aj celkový bezpečnostný vývoj v Európe. Preto je naším záujmom a našou úlohou, i úlohou medzinárodného spoločenstva, snažiť sa v krajinách Západného Balkánu posilňovať stabilitu, pokoj, demokraciu a rozvoj. Preto naša osobitná pozornosť Srbsku pri rozdeľovaní prostriedkov z našej rozvojovej pomoci. Myslím si, že sme konali správne.

O prednostnej pomoci Srbsku hovoríte v minulom čase...

Pochopiteľne, aj rozvojová pomoc je živý nástroj a konali sme správne v čase, keď sme sa takto rozhodli. Dnes sa však pozeráme do tohto regiónu širšie. V každom prípade považujem za dôležité, aby Západný Balkán zostal v centre našej pozornosti, ale týka sa to celého regiónu Západného Balkánu. Tam totiž vieme našu pomoc zhodnotiť, poznáme tamojšie prostredie, sú tam aktívne mnohé slovenské mimovládky a poznajú prostredie. Ak s tým malým objemom peňazí naozaj chceme niečo zmeniť k lepšiemu, na Západný Balkán to platí stopercentne.

Zníži sa teda pomoc Srbsku?

Chceme byť proporčne prítomní v celom regióne, takže je to pochopiteľné. Naša rozvojová pomoc je sústredená do oblasti pomoci na euroatlantickú integráciu krajín Západného Balkánu. Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Albánsko, Čierna Hora – sú jasní kandidáti, ktorým máme čo ponúknuť. Ide aj o to, aby sme pozitívnu slovenskú skúsenosť multiplikovali aj prostredníctvom našej rozvojovej pomoci.

Peniaze na dvojstrannú rozvojovú pomoc by mali byť rozdelené na projekty pre 19 krajín. Uvažujete pri menších financiách o znížení počtu krajín, kam pôjde slovenská rozvojová pomoc?

Isté zužovanie je logické, pretože nám to zvýši objem peňazí v danom teritóriu. Ale medzi prioritami isto zostane západný Balkán, čo považujem za prirodzené. Takisto chceme byť v Afrike, čo podľa mňa netreba zdôvodňovať. Afganistan je zas prioritou rozvojovej pomoci medzinárodného spoločenstva a demokratického sveta. Celkovo dvojstrannú a mnohostrannú rozvojovú pomoc by sme mali perspektívne orientovať viac na najchudobnejšie, najmenej zvýhodnené a najzraniteľnejšie krajiny a vrstvy obyvateľstva vo svete.

V súvislosti s rozvojovou pomocou sa spomína aj tzv. ekonomická dimenzia, pričom mnohí vysvetľujú rozvojovú pomoc ako nástroj presadzovania hospodárskych záujmov štátu. Nie je takéto vnímanie rozvojovej pomoci len inou formou poskytovania štátnych dotácií domácim firmám?

Nevidím nič zlé na tom, keď rozvojová pomoc pomôže aj slovenskej firme sa uviesť niekde na trhu s predpokladom, že následne tam bude rozvíjať svoje aktivity. V takom prípade sme urobili dobrú vec - aj pre našu firmu, aj pre krajinu, ktorá pomoc prijíma. Ak hovoríme o ekonomických projektoch, je dôležité, aby sme sa sústreďovali na také, ktoré majú životaschopnosť. Také, ktoré nielen niečo naštartujú, ale budú mať zároveň potenciál sa ďalej rozvíjať. Projekty, ktoré sa zastavením prísunu rozvojovej pomoci skončia, však nepovažujem za zmysluplné.

Slovenská rozvojová pomoc by podľa vás mala mať tvár a dušu. Akú?

Vychádzam z toho, že rozvojová pomoc sa stala pevnou súčasťou nášho pôsobenia smerom navonok, nástrojom našej zahraničnej politiky a nástrojom symbiózy pôsobenia štátu a neštátnych aktérov. Na druhej strane v objeme poskytovanej rozvojovej pomoci sa ešte dlho nebudeme môcť porovnávať so starými členskými krajinami EÚ. Ak nechceme, aby naša rozvojová pomoc bola len troma kvapkami do mora, je našou zodpovednosťou, aby sme s tým objemom prostriedkov, ktoré máme, dokázali naozaj niečo ovplyvniť a prispieť k zlepšeniu. Ide o to využiť synergiu viacerých hráčov - to, že máme mimovládne organizácie, ktoré s rozvojovou pomocou dokážu uskutočniť dobré projekty, to, že máme čerstvú a úspešnú skúsenosť s integráciou do EÚ a NATO, máme ľudí, ktorí tento proces absolvovali, viedli a sú pripravení odovzdať svoje skúsenosti ďalším krajinám. To je to, čo nazývam tvárou a dušou. Namiesto infraštruktúrnych projektov chcem, aby naša pomoc smerovala k rozvoju spoločnosti a demokratizácii. Tam sme silní aj v porovnaní s inými štátmi EÚ.

Rozhovor vyšiel v bulletine Prečo rozvojová pomoc, ktorý bol vydaný v októbri 2009 Platformou mimovládnych rozvojových organizácií  (nájdete v sekcii Na stiahnutie - Publikácie)

Akú rozvojovú pomoc poskytuje SR?

Slovensko poskytuje zo štátneho rozpočtu rozvojovú pomoc (tzv. oficiálna rozvojová pomoc) vo viacerých formách:

- malá časť financií ide na tzv. dvojstrannú rozvojovú pomoc - v roku 2009 bolo na ňu vyčlenených 7,56 mil. €, určené boli na projekty v 19 krajinách, ktoré realizujú slovenské subjekty - najviac z nich (1,6 mil. €) na projekty v Srbsku. Do tejto oblasti financovania patria tiež projekty poskytovania mikropôžičiek, humanitárnej pomoci, ale tiež rozvojového vzdelávania na Slovensku.

- v rámci tzv. multilaterálnej rozvojovej pomoci Slovensko platí príspevky medzinárodným organizáciám a agentúram, v roku 2008 tvorila celková oficiálna pomoc 62 mil.€

- ako rozvojová pomoc sa do roku 2008 zarátavali aj odpustené dlhy, ktoré tvorili veľkú časť všetkých financií označených ako rozvojová pomoc (v roku 2008 to boli posledné odpustené dlhy Líbyi a Libérii v celkovej sume vyše 17 mil. €), za rozvojovú pomoc možno podľa pravidiel OECD rátať napríklad aj štipendiá pre zahraničných študentov z rozvojových krajín a náklady na utečencov

Kde poskytuje SR rozvojovú pomoc?

Krajiny, kam idú peniaze na projekty, ktoré robia slovenské subjekty, určuje Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2009 – 2013. Podľa nej sú hlavnými prioritnými (tzv. programovými) krajinami slovenskej rozvojovej pomoci 3 štáty – Afganistan, Keňa a Srbsko. Financie sa však rozdeľujú aj na projekty pre ďalších 16 štátov - Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Etiópia, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizsko, Macedónsko, Moldavsko, Mongolsko, Sudán, Tadžikistan, Ukrajina, Uzbekistan a Vietnam.