V čase, keď na rozvojové krajiny doliehajú následky finančnej a hospodárskej krízy, je pomoc členských štátov EÚ dôležitejšia ako predtým. Vlády štátov EÚ by sa preto mali snažiť splniť svoje medzinárodné záväzky o väčšej pomoci. Kríza by ich zároveň mala motivovať k tomu, aby financie na pomoc využívali účinnejšie.

Pred májovým zasadnutím ministrov pre rozvojovú pomoc štátov EÚ to zdôraznila výročná správa AidWatch, ktorú pripravila európska konfederácia mimovládnych rozvojových organizácií CONCORD. Jej členom je aj slovenská Platforma mimovládnych rozvojových organizácií.

Európske mimovládne organizácie vo svojej správe vyzývajú vlády, aby rozvojovú pomoc rozhodne neškrtali, osobitne v čase krízy, keď chudobné krajiny pomoc najviac potrebujú.

Aj aprílové oznámenie Európskej komisie zdôrazňuje, že kríza môže mať v nestabilných rozvojových krajinách vážne politické a bezpečnostné dôsledky. Zvyšujúca sa chudoba a sociálna neistota môžu okrem iného spôsobiť premenu politických sporov na akútne konflikty. Podľa odhadov Svetovej banky následkom krízy môže v rozvojových štátoch upadnúť do chudoby ďalších 90 miliónov ľudí. Následky krízy pocítia najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva - ženy, deti, starší ľudia a ľudia so zdravotným postihnutím.

,,Následkom krízy prichádzajú rozvojové krajiny o príjmy z obchodu a vývozu nerastného bohatstva, klesá tiež podiel peňazí, ktoré posielajú domov ľudia, ktorí sa živia prácou v rozvinutých štátoch a klesá aj podiel zahraničných investícií v rozvojových štátoch,“ hovorí o dopadoch krízy Elise Fordová z britskej mimovládnej organizácie Oxfam International. Nedostatok financií znamená v rozvojových štátoch viac hladujúcich ľudí, menej investícií do školstva, či zdravotníckych služieb, poľnohospodárstva a iných aktivít na podporu hospodárskeho rozvoja či zamestnanosti.

Už teraz približne 40% obyvateľov sveta žije za menej ako 2 doláre denne. Podľa odhadov Medzinárodného menového fondu počet hladujúcich ľudí vo svete môže tento rok stúpnuť na vyše miliardu.

,,V dobe vzájomnej prepojenosti sveta sa štáty EÚ vrátane Slovenska nemôžu tváriť, že chudoba v iných regiónoch sveta a jej následky sa ich netýkajú,” hovorí Marián Čaučík, predseda Platformy mimovládnych rozvojových organizácií. Oceňuje, že Slovensko vlani mierne zvýšilo prostriedky na dvojstrannú pomoc. ,,Som však presvedčený, že Slovensko aj v čase finančnej krízy môže urobiť pre rozvojové krajiny oveľa viac,“ dodáva.

Väčšina rozvinutých štátov EÚ je stále ďaleko od toho, aby plnila svoje záväzky o zvyšovaní podielu financií na rozvojovú pomoc tak, aby už na budúci rok dávali na pomoc 0,56% svojho hrubého domáceho produktu (HDP). Vlani poskytli štáty EÚ na rozvojovú pomoc 0,40% HDP, toto číslo však nezohľadňuje plánované škrty v rozvojovej pomoci na tento rok.

Správa CONCORD-u tiež uvádza, že európske vlády si naďalej umelo zvyšujú čísla o oficiálnej rozvojovej pomoci – a to zarátavaním výšky odpustených dlhov a nákladov na utečencov. Podľa CONCORD-u z takmer 50 miliárd eur, ktoré štáty EÚ poskytli na rozvojovú pomoc, bolo približne 5 miliárd v podobe ,,neexistujúcich peňazí”, teda odpustených dlhov. Ďalšiu 1 miliardu eur tvoria financie, ktoré štáty EÚ vynaložili na utečencov vo vlastných krajinách prípadne na ich repatriáciu.

Odpustené dlhy a náklady na utečencov zarátava ako rozvojovú pomoc aj Slovensko.Slovensko ako nový členský štát EÚ by malo do 2010 zvýšiť svoju rozvojovú pomoc na 0,17% HDP. Vlani poskytlo na rozvojovú pomoc celkovo 0,1% HDP, teda približne 65,4 mil. eur (necelé 2 miliardy korún). Z nich vyše 17 mil. eur tvorí odpustený dlh Líbyi a Libérii a vyše 622-tisíc eur bolo zarátaných v rámci nákladov Úradu hraničnej a cudzineckej polície, ktoré sa týkali prepravy utečencov a ich dočasného zaopatrenia.

Len približne 131 miliónov korún bolo využitých na projekty dvojstrannej rozvojovej pomoci, humanitárnu pomoc a mikropôžičky v celkovo 19 krajinách. Takmer polovica všetkých financií na projekty rozvojovej pomoci smerovala do Srbska.

Slovenské mimovládne organizácie preto vyzvali vládu:

1. Nepoužívať rozvojovú pomoc ako nástroj presadzovania predovšetkým vlastných politických a hospodárskych záujmov, ale ako nástroj podpory hospodárskeho rastu a politickej stability v rozvojových štátoch.

2. Napriek finančnej kríze zvyšovať objem financií na rozvojovú pomoc.

3. Vyčleňovať aspoň polovicu všetkej dvojstrannej rozvojovej pomoci na projekty v najmenej rozvinutých štátoch sveta a ďalších štátoch s nízkym príjmom.

4. Zvyšovať kvalitu poskytovanej rozvojovej pomoci, a to prostredníctvom investícií do zvýšenia odborných kapacít, pravidelného monitoringu a vyhodnocovania dopadov uskutočnených rozvojových projektov.

5. Účinnejšie využívať obmedzené zdroje Slovenska určené na rozvojovú pomoc prostredníctvom užšej spolupráce s ostatnými darcami a hľadaním synergií v rôznych rozvojových oblastiach s ďalšími darcami.