Rozvojovú pomoc stále viac diktujú domáce politické agendy a je viazaná na bezpečnosť, migráciu a obchodné ciele. Vlani  EÚ vynaložila podľa údajov OECD 54,82 miliárd eur na rozvojovú pomoc (0,43% HND), čo je takmer o 15 mld. eur menej ako sa zaviazala. Slovensko vlani poskytlo na rozvojovú pomoc  56 miliónov eur, teda  0,09% HND. Oproti roku 2009 to bol nárast o 2 mil. eur.  Slovensko sa umiestnilo na 23. mieste spomedzi 27 členských štátov EÚ. Rovnaký podiel (0,09% HND) na rozvojovú pomoc dáva taktiež Maďarsko a Bulharsko. Horšie sú na tom už len Poľsko, Rumunsko a Lotyšsko.

Uvádza sa to v tohtoročnej správe AidWatch, ktorú dnes v Bruseli zverejnil CONCORD - Európska konfederácia mimovládnych rozvojových a humanitárnych organizácií. K príprave správy prispeli národné platformy jednotlivých členských štátov EÚ, za Slovensko Platforma mimovládnych rozvojových organizácií.

V správe s názvom “Challenging self-interest: Getting EU aid fit for the fight against poverty”  členovia CONCORD uznávajú výzvy, ktorým čelia členské štáty EÚ v dôsledku finančnej krízy a pokračujúcich problémov v eurozóne. Na druhej strane partnerské krajiny denne čelia vážnym problémom v oblasti rozvoja, a preto naliehavo potrebujú, aby členské štáty EÚ splnili svoje sľuby. Občania EÚ sú pozitívne naklonení zvyšovaniu finančných prostriedkov na rozvojovú pomoc. Až 64% Európanov si myslí, že pomoc by mala byť zvýšená bez ohľadu na ich súčasné ekonomické podmienky.

CONCORD tiež upozorňuje, že členské štáty EÚ vlani umelo navýšili výdavky na oficiálnu rozvojovú pomoc o viac ako 5 mld. eur. To je ekvivalentom takmer 10% celkovej pomoci poskytovanej EÚ partnerským krajinám v minulom roku. Z toho 2,5 mld. eur tvorilo odpustenie dlhu rozvojovým krajinám, zhruba 1.6 mld. eur predstavovalo náklady na štipendiá pre študentov z rozvojových krajín a okolo 1.1 mld. eur bolo minutých na utečencov v donorských krajinách. Slovensko využilo na štipendiá pre študentov z rozvojových krajín a výdavky na migrantov na Slovensku 7 % z celkového objemu svojej pomoci. Takéto nástroje nepredstavujú reálny finančný transfer do rozvojových krajín, a preto by nemali byť započítavané do oficiálnej rozvojovej pomoci. Okrem toho neexistuje evidencia o návrate študentov naspäť do materskej krajiny po ukončení štúdia a dôsledkom toho je zaznamenávaný skôr fenomén úniku mozgov.

EÚ je najväčším svetovým donorom, ale v roku 2010 iba deväť krajín splnilo svoje záväzky týkajúce sa pomoci. Slovensko sa do skupiny štátov, ktoré plnia svoje sľuby nezaradilo. Svoj medzinárodný záväzok do roku 2010 prispievať 0,17% HND na oficiálnu rozvojovú pomoc splnilo iba na 50%.

V rámci kvality poskytovanej pomoci sa správa zamerala aj na jej transparentnosť, ktorá pramení v zverejňovaní informácií o poskytovanej pomoci. V tomto ohľade sa Slovensko umiestilo na 10. mieste z 25 krajín EÚ, ktoré sa zapojili do tohto hodnotenia.

Pomoc kvôli vlastným záujmom

Členské štáty EÚ sa pozerajú čoraz viac dovnútra  a snažia sa presadzovať takú rozvojovú politiku, ktorá uprednostňuje ciele ich  zahraničnej alebo domácej politiky. Pomoc prepájajú s politikami EÚ v oblasti bezpečnosti, migrácie a obchodných záujmov.

OECD napríklad označuje 48 krajín ako tzv. zlyhávajúce štáty (fragile states), avšak len tri z nich (Irak, Afganistan a Pakistan) dostali od roku 2002 približne tretinu všetkej rozvojovej pomoci určenej pre tieto štáty. Afganistan si stanovilo ako prioritnú krajinu pomoci 11 krajín EÚ, vrátane Slovenska.

Vysoká miera chudoby a vážne problémy v Afganistane nie sú najdôležitejším dôvodom veľkého  záujmu EÚ o pomoc v tejto krajine. Ako ukazuje tohtoročný prieskum AidWatch, pomoc poskytnutá Afganistanu vychádzala väčšinou z dôvodov týkajúcich sa bezpečnostných otázok a migrácie.

Poučenie z arabského sveta

Nedávne udalosti v arabskom svete ukázali, že je dôležité, aby ľudia mohli a vedeli uplatňovať svoje práva a nútili svoje vlády k zodpovednosti. Zároveň ukázali význam toho, že vládne inštitúcie sú ochotné a schopné odpovedať na tieto požiadavky.

AidWatch preto opakuje výzvu,  aby sa rozvojová politika EÚ viac sústredila na tzv. demokratické vlastníctvo.  CONCORD v tejto súvislosti navrhuje, aby 15% financií na rozvojovú pomoc z rozpočtu EÚ bolo vyčlenených pre projekty budovania a posilňovania občianskej spoločnosti.