(Reportáž) Najlepší je Messi. Nasleduje niekoľko jednoznačných prikývnutí. "Nie, nie. Najlepší je Forlán," ozve sa. Chlapci v tričkách s menami futbalových hviezd sa zasmejú. Aj oni majú rovnaké idoly ako ich rovesníci po celom svete. Niektoré veci sa nemenia. Nezáleží na tom, či ste na Slovensku, alebo v Etiópii, medzi takmer 600 deťmi v škole v Detskom centre Bishoftu v mestečku Debre Zeit.

"Na turnaji, na ktorom sme sa zúčastnili, dal najviac gólov," vraví uznanlivo o chlapcovi, ktorému na tričku svieti meno Forlán, učiteľ Kassahur Arage. A netreba azda ani dodať, že na ostatných majstrovstvách sveta vo futbale, ktoré sa konali v Južnej Afrike, bol spomenutý uruguajský útočník vyhlásený za najlepšieho hráča podujatia.

Sny a zázraky Sny o tom, ako raz budú strieľať góly vo veľkých futbalových arénach, si zatiaľ môžu plniť na nie celkom rovnom ihrisku v detskom centre. Azda raz budú zarábať milióny. Takmer nepredstaviteľné v krajine, kde za tri eurá môžete zabezpečiť základné jedlo pre dieťa na mesiac.

Žiaci v centre však už za sebou majú malý životný zázrak. Môžu chodiť do školy. Pomocnú ruku im v tom podávajú prostredníctvom Nadácie Integra aj Slováci.

"Na Slovensku hľadáme pre tieto deti v úvodzovkách adoptívnych rodičov. Takéto ,rodiny' spolu aj komunikujú a vytvárajú si vzťahy," hovorí Beáta Dobová, riaditeľka Nadácie Integra. "Sponzori sa tiež zaväzujú prispievať finančne. Priemerne ide o sumu 20 eur mesačne, ktoré idú do spoločného rozpočtu centra. Používajú sa na základné potreby školy. Deti dostanú zadarmo jedno jedlo denne či uniformy, ktoré sú povinné. Momentálne máme adoptovaných okolo 100 detí.

"Suma 20 eur neznamená pre väčšinu Slovákov dieru v rodinnom rozpočte. Je to však napríklad mesačný plat upratovačky v detskom centre. "Ide o najchudobnejších z chudobných," pripomína aj miestny pastor Bezabih Tolossa, ktorý riadi projekt v Debre Zeite. "V Etiópii je síce školstvo bezplatné, ale rodičia týchto detí by si ich nemohli dovoliť posielať na vyučovanie. Nedokázali by zaplatiť za uniformy, pomôcky či jedlo. A štát na takéto veci neprispieva."

Viaceré deti pritom pochádzajú z neúplných rodín. Stratili matku, otca alebo aj oboch rodičov a teraz žijú s príbuznými. Je to, mimochodom, aj prípad samotného Tolossu. Keď bol malý, prišiel o mamu a otec sa odsťahoval. "Živil som sa aj ako čistič topánok. A bol som v tom dobrý," spomína s úsmevom. Pre "svoje" deti v škole, ktorá začala fungovať pred štyrmi rokmi, však chce oveľa viac.

Tešia sa na školu

"Mám 12 rokov a najradšej mám angličtinu," hovorí Konjit Agassaová. "Rada sa hrám, pomáham mame, ale tiež sa tvrdo učím, lebo chcem byť dobrou žiačkou. Otec mi nedávno zomrel. V domácnosti ešte žijem so sestrou a ďalšie tri sa už vydali," opisuje svoj život dievča, ktorej pomáha jeden zo slovenských donorov.

"Aj ja sa najradšej učím angličtinu," tvrdí sedemročná druháčka Rosa Ambayeová. "Môj najobľúbenejší predmet je zase matematika," pridáva sa spolužiačka Mihiret Kyrossová. Otec jej zomrel a mama je momentálne v cudzine. Mihiret žije so siedmimi príbuznými. I tieto žiačky majú na Slovensku adoptívnych rodičov.

Hoci niektoré slová detí môžu znieť ako naučené frázy, ťažko sa ubrániť pocitu, že na tomto mieste vzdelanie alebo aspoň chodenie do školy stále niečo znamená. A nie je to vôbec tým, že deti pred začiatkom vyučovania spievajú hymnu a vztyčujú vlajku. Rozžiarené tváre pri preberaní pomôcok na začiatku školského roku vypovedajú oveľa viac. Deti sa radujú z kamarátov, a ak by nemohli chodiť do školy, väčšina starších by už pravdepodobne musela svojim rodinám pomáhať pri práci.

"Teším sa spolu s nimi na školský rok," pridáva sa nový učiteľ občianskej výchovy Olyad Degu. Rozhodol sa, že tú prácu prijme i preto, aby pomohol, i keď inde by mohol dostať lepší plat. Lenže tu je 573 žiakov, ktorí dostávajú šancu niečo dokázať, hoci sa narodili do ťažkých pomerov. Celkovo sa o výučbu stará sedemnásť ľudí.

Začiatok školského roka je v Detskom centre Bishoftu celkom pôsobivým predstavením. Tentoraz ho ešte ozvláštnil príchod slovenských farandžov, čo znamená v miestnej amharčine belochov. Deti si chcú podávať ruky, po tľapnutí si s nimi viaceré veselo výskajú a usmejú sa do fotoaparátu. Dôjde aj na zapálenie fakieľ. Dvaja prváci ich odovzdajú škôlkarom, ktorí prvý raz okúsia, aké je to vzdelávať sa. A potom zaznie zvon. Vyrobený z bývalého delostreleckého granátu. "Tu Afrike je veľmi veľa vecí, ktoré majú niečo spoločné s konfliktmi," vzdychne si Tolossa.

Zdravie pre deti

Etiópskemu pastorovi sa však darí vytvárať oázu pokoja. Možno až rajskú záhradu. Pamätáte si, ako ste v škole na Slovensku v rámci prác na pozemku okopávali mrkvu či cibuľu? Tu rastie papája a mango. Cesta ku škole je lemovaná palmami.

Projekt okrem Slovákov podporuje aj protestantská cirkev zo Severného Írska. V komplexe sa nachádza trojposchodová škola, klinika s administratívnou časťou a kostol. Novú budovu práve stavajú, aby mali deti možnosti pokračovať vo vzdelávaní aj na vyššom stupni.

"S Tolossom sme vypracovali projekt vytvorenia kliniky," opisuje ďalšiu súčasť pomoci Dobová. "Zdravotnú starostlivosť, ktorá je v Etiópii na zlej úrovni, tak dostanú deti a tiež ich rodiny zadarmo. Klinika je vybavená všetkým potrebným. Žiaci majú lepšie možnosti liečiť sa, ale ide aj o prevenciu. Rodičov poučia o hygienických návykoch, personál kliniky s nimi bude konzultovať zdravotný stav ich ratolestí. K dispozícii je aj vozidlo a motorka, ak je potrebné za dieťaťom ísť alebo ho odviezť do iného zariadenia" vysvetlila riaditeľka Nadácie Integra. Na vybudovanie kliniky je vyčlenených viac ako 140-tisíc eur z prostriedkov Slovak Aid. Projekt je naplánovaný na dva roky. Zdravotnícky personál tvoria tri sestričky, lekár a technik.

"Máme tu aj laboratórium, kde robíme potrebné testy. Vieme tak rýchlejšie určiť liečbu a zvoliť správny postup," hovorí Abdi Kibebew na klinike v miestnosti lesknúcej sa čistotou. Takmer sa nelíši od tých, ktoré by ste našli na Slovensku.

Čo je rozvojová pomoc

Predsa je to však iný svet. Veci bežné v Európe sú v Etiópii vzácne. Preto Slovensko prostredníctvom Nadácie Integra podporí aj výstavbu spŕch v komplexe. "Ľahko by sme zabránili mnohým chorobám. Viete, čo potrebujem? Vložky pre menštruujúce dievčatá. Sprchy a mydlo. Mnoho detí trpí ochoreniami kože. Keby mali sprchu len dva razy do týždňa, situácia by sa zlepšila," hovorí o jednoduchých, praktických veciach Tolossa, ktorý sám pôsobil ako učiteľ a vyštudoval sociálnu prácu.

Hoci je pastor protestantskej cirkvi a v školskom komplexe je i kostol, vo vzdelávaní tu nikoho nediskriminujú. Z lavíc sa so svojimi kamarátkami usmievajú aj moslimské dievčatká so šatkou na hlave.

"Sme otvorení všetkým. Nerobíme žiadne rozdiely medzi deťmi, nikdy sme to nerobili a nikdy to nebudeme robiť," jednoznačne tvrdí Tolossa. Doterajšie úspechy projektu sú pre však pre neho najmä dôvodom na zamyslenie sa, čo ďalej.

"Rozvojová pomoc pre mňa nie je to, že tu budem sedieť a čakať na peniaze, ktoré odovzdám ďalej. Nepotrebujeme dostávať studené ryby," vysvetľuje Tolossa. "Chcem, aby sa projekt posunul na takú úroveň, že budem schopný zabezpečiť ho z vlastných zdrojov. To je pre mňa rozvoj."

Autor: Andrej Matišák, denník Pravda

(Novinárska cesta sa uskutočnila v spolupráci s Platformou MVRO v rámci medzinárodného projektu To Act You Have To Know podporeného z fondov EÚ) 

http://spravy.pravda.sk/v-etiopii-nepotrebuju-studene-ryby-d6t-/sk_svet.asp?c=A101010_185409_sk_svet_p29