História

Tak ako sa vyvíjala Európska únia a svet, upravovala sa aj jej rozvojová politika.

Už zakladajúce štáty dnešnej EÚ (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko) sa zaviazali k zodpovednosti za pomoc menej rozvinutým krajinám sveta, najmä v Afrike. Vyplývalo to z ich histórie a morálnej povinnosti. Ďalším rozširovaním a vstupom Veľkej Británie do vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva sa väčšia pomoc rozšírila aj na bývalé britské kolónie v Afrike.

Vstupom ďalších členských štátov – Španielska a Portugalska – sa rozvojová pomoc EÚ začala viac sústreďovať aj na Latinskú Ameriku.

Na základe dohody z Cotonou, ktorá bola ratifikovaná v roku 2002 (revidovaná v roku 2005), vznikli hlbšie politické aj obchodné vzťahy medzi EÚ a krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria (ACP countries) a osobitný Európsky rozvojový fond na financovanie rozvojových projektov v týchto krajinách. (Slovensko má do tohto fondu prispievať od roku 2011).

Noví členovia EÚ zo strednej Európy vrátane Slovenska sa zatiaľ snažia zamerať rozvojovú pomoc viac na Balkán, ktorého krajiny majú víziu budúceho členstva v EÚ, ale aj na východnú Európu a postsovietske stredoázijské krajiny. Pri poskytovaní pomoci do týchto regiónov začali zdôrazňovať svoje komparatívne výhody ako sú skúsenosti s transformáciou hospodárstva a spoločnosti.

V roku 2005 sa štáty EÚ zaviazali, že únia do roku 2010 poskytne na rozvojovú pomoc 0,56% HND a do roku 2015 ju zvýši na 0,7% - tak ako to predpokladajú záväzky vyspelých štátov OSN. Na základe dohody vnútri EÚ sa nové členské štáty vrátane Slovenska zaviazali k nižším cieľom – do roku 2010 majú poskytnúť 0,17% HND a do roku 2015 0,33%.

V roku 2005 prijala EÚ tiež Európsky konsenzus o rozvoji, ktorý stanovuje spoločné ciele a princípy rozvojovej spolupráce. Potvrdzuje tiež záväzok EÚ odstraňovať chudobu, poskytovať rozvojovú pomoc na základe potrieb rozvojových krajín, partnerstva, poskytovať vyššiu a účinnejšiu pomoc a podporovať koherenciu politík, ktoré súvisia s rozvojom a rozvojovými krajinami.

Napriek tomu, že EÚ je najväčším darcom rozvojovej pomoci vo svete, väčšina členských štátov si svoje záväzky výške a kvalite rozvojovej pomoci neplní.