Pohľad na africkú divočinu z terénneho auta bez strechy dostal humánnejšiu tvár. Ďalekohľad pušky vymenil hľadáčik fotoaparátu. (Reportáž v denníku SME z cesty v Keni, ktorá sa uskutočnila v rámci projektu To Act You Have to Know s podporou Európskej komisie a SlovakAid)

V meste Voi, na rázcestí magistrály z Nairobi do pobrežnej Mombasy alebo na hranice Tanzánie, sa život končí o šiestej večer. Miestni vedia, že po západe slnka majú vyprázdniť priestor pre slony. Prichádzajú za vodou, neboja sa priblížiť k civilizácii. „Do domov si netrúfnu, ale často sa dostanú veľmi blízko," hovorí náš sprievodca Bonifac. Moskyty tu už štípu viac ako v Nairobi, buš je už za hranicami mesta.

Bonifac je pôvodom Taita, z malého kmeňa na juhu Kene, blízko Národného parku Tsavo. Jeho predkovia mali zvláštny zvyk. Svojich mŕtvych nepochovávali do zeme. Ich hlavy oddelili od tela a nabodli ich na oštepy v jaskyni. Chodili sa k nim potom modliť za dážď, úrodu aj dobrý lov. Kresťanstvo vraj tieto zvyky úplne vytlačilo. Nevytlačilo však úctu k divokým zvieratám. Slony podvečer putujú za vodou aj o pár kilometrov južnejšie, v oblasti Kasigau, na hranici parku Tsavo. Blízko pri hlinených chatrčiach so slamenou strechou je vodná nádrž, ktorá vo vyprahnutej červenej krajine láka aj vodné byvoly či zebry.

Kasigau leží na súkromnom pozemku, čoskoro bude „luxusným" ekoturistickým centrom v divočine, s teplou vodou zohriatou na ohni a energiou zo solárnych panelov. Zatiaľ je tábor provizórny, spíme v stane pod akáciou. Zajtra vyrážame na safari do parku Tsavo, do jeho východnej, väčšej časti...

Čítajte viac: http://cestovanie.sme.sk/c/5154828/safari-nie-je-krv-ale-cesta.html#ixzz0eaUZMpmr

(Cesta sa uskutočnila v spolupráci s Platformou MVRO s podporou Európskej komisie a SlovakAid, ekoturistický projekt v Kasigau realizuje s podporou SlovakAid Nadácia Integra.)