Ozbrojené konflikty i prírodné pohromy. Obrazy skazy a utrpenia ľudí následkom takýchto situácií sa takmer denne objavujú v televíznych správach a na stránkach denníkov. V krízových situáciách sa Európska únia usiluje čo najrýchlejšie poskytovať pomoc tým, ktorí ju potrebujú - a to bez ohľadu na ich rasovú, náboženskú alebo politickú príslušnosť.

EÚ pôsobí vo všetkých problémových regiónoch – v tých, na ktoré sa sústreďujú svetové médiá (Irak, Afganistan, rôzne časti Afriky), ale aj v tých, ktoré sú mimo záujmu kamier, v takzvaných zabudnutých krízových zónach a postkonfliktných nestabilných oblastiach (Čečensko, Kašmír, Nepál, Barma, Západná Sahara a Kolumbia).

ECHO – úrad EÚ pre humanitárnu pomoc

Humanitárne operácie Európskej únie riadi ECHO, úrad pre humanitárnu pomoc. Jeho priemerný ročný rozpočet je približne 700 miliónov eur. Je prvoradou povinnosťou je pomáhať zachraňovať životy, zmierňovať utrpenie a chrániť dôstojnosť obetí krízy.

Krízová pomoc znamená najmä dodávky stanov, prikrývok a ďalších základných potrieb – potravín, liekov, lekárskeho vybavenia, prípravkov na čistenie vody a tiež paliva. ECHO tiež financuje zdravotnícke tímy, odborníkov na odmínovanie, dopravu a logistickú podporu. Od svojho vzniku v roku 1992 zabezpečovalo dodávky vo vyše stovke krajín.

Sieť partnerov

Samotná EÚ a ECHO nezabezpečujú priamo svoj štáb ľudí, ktorý by sa staral o dodávky krízovej pomoci, záchranárske tímy a vytvorenie poľných nemocníc či dočasných komunikačných systémov. ECHO financuje a koordinuje operácie na dodávky krízovej pomoci a riadenie krízových operácií, ktoré vedú jeho partneri v oblasti humanitárnej pomoci – tedamimovládne organizácie, špecializované agentúry OSN a Červený kríž.

Každý partner má svoju špecifickú úlohu. Mimovládne organizácie majú kľúčovú úlohu v oblastiach postihnutých občianskou vojnou, kde agentúram OSN alebo Červenému krížu zamietli prístup. Vo veľkých krízach na rozsiahlych územiach pri veľkom pohybe obyvateľstva zas veľké objemy pomoci môžu  skôr zabezpečovať veľké agentúry OSN ako Svetový potravinový program (WFP), či Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Medzinárodný výbor Červeného kríža s pobočkami po celom svete väčšinou zabezpečuje rýchlejšiu pomoc do oblastí postihnutých nečakanými prírodnými pohromami.

Pomocná ruka

Humanitárna pomoc únie má tri hlavné nástroje: krízovú pomoc, potravinovú pomoc a pomoc pre utečencov z konfliktných oblastí a presídlených utečencov vnútri krajiny alebo regiónu.

• Krízová pomoc sa poskytuje vo forme hotovosti na nákup a dodávky základných potrieb (liekov, potravín a stanov) alebo na financovanie rekonštrukčných prác po katastrofe. Krízová pomoc musí byť rýchla a pružná.

• Potravinová pomoc sa poskytuje v dvoch formách. Prvá znamená, že únia poskytuje pravidelný objem potravy pre regióny postihnuté hladom alebo suchom tak, aby zabezpečila bezpečnosť dodávok, kým nebude znovu obnovená normálna produkcia potravín. Druhou formou sú dodávky krízovej potravinovej pomoci v oblasti, kde vznikol náhly nedostatok potravín, či už následkom pôsobenia človeka alebo prírodnej pohromy.

• EÚ a jej členské štáty tiež poskytujú pomoc utečencom, ktorí ušli zo svojej krajiny alebo boli presídlení vnútri krajiny prípadne regiónu. Pomoc EÚ sa poskytuje na krízové obdobie, kým sa utečenci nebudú môcť vrátiť do svojej krajiny alebo sa usadiť v inej krajine.

Exit strategy

Krízová pomoc a pomoc pri katastrofách je predovšetkým krátkodobá. Humanitárne operácie financované EÚ väčšinou trvajú menej ako pol mesiacov. Únia sa však snaží o to, aby aj po ukončení humanitárnej operácie ľudia nezostali úplne bez ničoho a mali pomoc pri vysporiadaní sa so situáciou.

EÚ preto žiada svojich partnerov v teréne, aby vytvorili tzv. ,,exit strategy“. V rámci nej definujú projekt, ktorý by spravoval miestny úrad alebo - ak to nie je možné – zabezpečí sa iná pomoc a štruktúra, ktorá vystrieda odchádzajúcich humanitárnych pracovníkov.

Hlavné krízové operácie EÚ sa sústreďujú na Blízkom východe, v Ázii a osobitne v Afrike. Post-konfliktné operácie sú v Libérií, Burundi, Demokratickej republike Kongo, Sierra Leone, v sudánskom Darfúre a v Čade.

Zdroj: Európska komisia (http://europa.eu/pol/hum/overview_en.htm)